Radovan Stoklasa Fotografia

Fakt, že si môžeme dianie okolo seba kedykoľvek odfotiť mobilným telefónom a každá udalosť je sprevádzaná (minimálne) fotografiou, sa stalo povinnou samozrejmosťou. Dokonca ju môžeme okamžite zdieľať do celého sveta, dať jej páčik, srdiečko a prípadne ju nejak cynicky, sofistikovane alebo naopak primitívne komentovať.

Fotí pre domáce aj zahraničné publikum

Svet sa stal automatickým obrazom, ktorý s nami už len tak ľahko emocionálne nepohne. Sme na ňom závislí a každú chvíľu naň nakúkame do mobilu, aby sme boli “v obraze”.  Ako tvrdí John Berger, videnie je to, čo ustanovuje naše miesto v okolitom svete. A zároveň vzťah medzi tým, čo vidíme, a tým, čo vieme, nikdy nebude presne určiteľný. Radovan Stoklasa stojí presne uprostred tohto vzťahu – jeho snímky spájajú obraz udalosti s informáciou o nej. Určuje to pre domáce publikum v TASR a zároveň sprostredkováva pre agentúru Reuters dianie na Slovensku smerom von do zahraničia. Vyberá najvýpovednejší moment, ktorý zastupuje celú udalosť, a pritom sa často odohrá mimo jej “hlavného času”.

Už 25 rokov fotografuje prítomnosť, ktorá sa stáva minulosťou

Už 25 rokov fotografuje Radovan Stoklasa prítomnosť, ktorá sa hneď po stlačení spúšte stáva minulosťou. Nie je zvykom, aby reportážny fotograf mal výstavu v galérii. On vlastne vystavuje skoro každý deň v tlači, aj keď jeho fotografie často prejdeme bez sústredenia sa na to, kto ich odfotil, vnímame ich ako sekundovú ilustráciu k textu. V galérii sú zrazu vytrhnuté z chronologickej štruktúry, zoradené do tematických celkov. Vybrali sme tie, ktoré svojou obrazovou kvalitou presahujú rámec zachytenia momentu a zároveň majú silnú výpovednú hodnotu. Z textu zostali iba popisky, podľa ktorých vieme, že pochádzajú z rokov 2001-2022. Je to veľa alebo málo?

Za ten čas sme vstúpili do EÚ a NATO, zažili pandémiu, máme jednu horšiu vládu za druhou, vedľa nás zúri vojna. Idealizujeme svoje životy na sociálnych sieťach a ešte stále sme sa nenaučili vážiť si sami seba a hájiť si svoje záujmy. Za objektívom alebo pred objektívom, fotografia nám ponúka potvrdenie si svojej existencie a jej hodnoty. Archivuje kontext udalostí, v ktorom sa odohráva náš príbeh. Sme aspoň o kúsok ďalej tam, kde sme chceli byť?

Kurátorka výstavy: Veronika Marek Markovičová