Na post primátora mesta Šaštín-Stráže sa po ôsmich rokoch vrátil Radovan Prstek. Nahradil v tejto funkcii Jaroslava Suchánka, ktorý riadil mesto dve volebné obdobia.
Po necelom mesiaci v staronovej funkcii sme oslovili nového primátora, aby nám priblížil mesto z jeho pohľadu a prezradil aj smerovanie, ktorým by sa malo najbližšie roky uberať.
Nie je bežné, aby sa bývalý primátor vrátil po takejto prestávke na svoje miesto. Čo vás primälo opätovne kandidovať?
Naozaj je to zvláštna situácia, že sa primátor alebo starosta vracia po tak dlhej dobe do funkcie. Odchádzal som s tým, že mesto v roku 2014 začalo napredovať. Chýbala nám infraštruktúra, občianska vybavenosť, chýbali nám nájomné byty. Všetko to bolo naštartované, ale v demokratických voľbách som prehral a vývoj nášho 5-tisícového mestečka sa začal pomalým spôsobom zastavovať až tak, že sa úplne zastavil.
Naozaj som nemal v pláne kandidovať do tejto pozície, ale keď som videl akým negatívnym spôsobom sa naše mestečko uberá, som sa veľmi vážne zamyslel, či ako obyvateľ tohto mesta, ktorý má svoje skúsenosti a schopnosti, nechám aby takýmto spôsobom upadalo.
Absolútne ustal vývoj, progresivita, modernizácia a čo mňa osobne najviac trápilo, nastal veľký úbytok obyvateľov. Po desaťročiach sme sa dostali pod 5-tisíc obyvateľov. To som považoval za najväčšiu katastrofu, keďže viem, že veľmi veľa našich mladých ľudí je po okolitých obciach. Či už v nájomných bytoch alebo si tam postavili resp. stavajú rodinné domy. Toto bola moja priorita, aby sme sa vrátili na vlnu rozvoja a hlavne dali priestor pre mladé rodiny. Bez nich totiž nie je možné, aby mesto ďalej napredovalo. To boli hlavné dôvody mojej kandidatúry.
Pre mňa je dôležitá ešte jedna vec. Dostal som jednu tretinu hlasov, ďalšie dve tretiny dostali ďalší kandidáti. Mojim cieľom je to, aby som spojil voličov. Aby som ich spojil na jednu vlnu, že ideme pomáhať všetci. Nielen primátor, poslanci, zamestnanci ale pokiaľ chceme pekné a moderné mestečko, musíme spolupracovať všetci občania.
Vrátil ste sa na úrad po 8-ich ich rokoch. Čo ste tu našli na rozdiel od toho, čo ste tu zanechal?
Za posledných 8 rokov som nepôsobil vo verejnej správe. Napriek tomu som sledoval vývoj ekonomiky mesta a vedel som, že ma nič ľahkého nečaká. Ja som ale človek, ktorý má rád výzvy a hlavne rád riešim extrémne situácie od mladého veku. Naozaj som však nečakal situáciu, hlavne po tej ekonomickej stránke, ktorú som vo funkcii primátora našiel.
Mesto sa dostáva do absolútnej platobnej neschopnosti, naozaj dlžíme takmer všetkým. Či už inštitúciám, organizáciám, podnikateľom ale aj drobným dodávateľom. Teraz ma čakajú problematické rokovania so školstvom, veľký problém je materská škola. Práve mám na stole projekt, ktorý chytáme doslova za chvost. Ide o zateplenie a rozšírenie materských škôlok, keďže ide o dve naše zariadenia.
Veľké dlhy máme za komunálny odpad, za jeho vývoz a bolo by na dlhý čas aby som vymenoval, komu všetkému toto mesto v súčasnej dobe dlží. Ekonomická situácia je naozaj veľmi vážna. Zjednodušene povedané, naše momentálne dlhy sú rádovo v stotisícoch eur. Hovorím o priamych dlhoch, ale máme dlhy aj viazané. Máme úver na zdravotné stredisko a cyklotrasu, ale to je v poriadku, keďže ide o viazané úvery.
Obyvatelia akosi zabudli platiť za vývoz odpadu a dane z nehnuteľnosti. Len na týchto dvoch položkách dlžia mestu viac ako 100.000 eur.
Horšie je to s platobnou neschopnosťou. Riešim to intenzívne na dennej báze, aby som uspokojil dôležitých veriteľov, či už ide napr. o vývoz odpadov, vývoz kontajnerov, revízie kotlov na nájomných bytoch a množstvo ďalších dôležitých činností nutných pre občanov a samotný chod mesta. Denne s veriteľmi rokujem, aby som ich dokázal aspoň čiastočne finančne uspokojiť a zároveň mesto neutopil v ďalších dlhoch, ktoré by nás mohli v ďalších mesiacoch čakať. V každom momente tak hľadám úspory a rezervy ako navrátiť mestu ekonomickú stabilitu. Ale mesto má samo o sebe veľmi nízke príjmy. Zároveň obyvatelia akosi zabudli platiť za vývoz odpadu a dane z nehnuteľnosti. Len na týchto dvoch položkách dlžia mestu viac ako 100.000 eur.
Takáto situácia s neplatičmi ale nemohla vzniknúť zo dňa na deň. Niekto o nej musel vedieť, či už bývalé vedenie mesta, zamestnanci zodpovední za ekonomickú situáciu ale aj hlavný kontrolór?
Po nástupe do funkcie som si zavolal kompetentných zamestnancov, ktorí pracovali v rôznych sektoroch a boli za to svojim spôsobom zodpovední. Ja osobne vždy považujem za najzodpovednejších zastupiteľstvo, primátora a hlavného kontrolóra. Pýtal som sa prioritne, ako je možné, že v každej zásuvke, ktorú som otvoril, je obrazne povedané 100.000 dlh. Veľkú vinu dávam aj zamestnancom, ale verím tomu, že pod mojim vedením sa to celé zlepší a naozaj budú všetci vykonávať svoju prácu tak ako ju majú.
Mnoho ľudí si stále myslí, že mestské úrady resp. verejná správa je charita. My ale nie sme žiadna charita, máme zo zákona výkon svojich právomocí. Na druhej strane sa dnes nedá spoliehať na štát, veď sami vidíme, aká je situácia vo vrcholovej politike. Takže ja považujem za dôležité v prvom rade zabezpečiť svoje vlastné záujmy a nespoliehať sa na partnerstvá so štátom, keďže nevieme čo v najbližších rokoch bude. Lebo ten, kto to vie, musí mať v rukách krištáľovú guľu.
Moja úloha teraz je nielen konsolidovať finančné prostriedky, ale najmä konsolidovať ľudí. Prizvem si na pomoc skutočných odborníkov a verím, že mi pomôžu dostať mesto z tejto nezávideniahodnej situácie. Verím, že v priebehu čo najkratšieho obdobia ho vyvedieme z tejto katastrofálnej situácie, aby sme sa naozaj mohli správať ako skutočné mesto.
Pracuje sa už aj na konkrétnych krokoch alebo je to ešte stále najmä o získavaní informácií v akom stave sa mesto reálne nachádza?
Momentálne naozaj pracujem na získaní relevantných informácií. Ale zároveň som už vo svojej funkcii podnikol niekoľko krokov. Každému oddeleniu na úrade som dal príkaz, aby hľadali rezervy, ktoré by neublížili obyvateľom nášho mesta, ale zároveň nám pomohli napĺňať mestskú pokladňu, aby sme sa vyhli platobnej neschopnosti, v ktorej momentálne sme.
Najbližšie dva-tri roky vidím možný rozvoj len za pomoci investorov
Najbližšie dva-tri roky vidím možný rozvoj len za pomoci investorov a ja už intenzívne s nimi rokujem o možnej spolupráci. Najbližšie obdobie bude pre samosprávy totiž veľmi náročne. Budú naozaj len zabezpečovať chod toho, čo im vyplýva z povinností.
Moje plány sú napriek tomu veľké. Ja som sľúbil ľuďom, že vrátim Šaštín-Stráže na vlnu mesta. Urobím všetko pre to, aby to tak bolo, ale bude to možné len v spolupráci s investormi – či už domácimi alebo zahraničnými.
Priorita je udržať hlavne bezproblémový chod mesta. Ale ktoré vízie veríte, že by sa mohli do konca volebného obdobia aspoň začať realizovať?
Prvoradá vec je infraštruktúra. Za 8 rokov sme neurobili meter kanalizácie. Veľké problémy máme s čističkou odpadových vôd. Tú musím riešiť prioritne, lebo investori neprídu do mesta alebo obce, kde nie je dostatočná infraštruktúra. Parkovacia politika je takisto veľmi zlá, doslova chaotická. Priznávam, že toto je problém aj v iných mestách, ale u nás je to doslova extrém.
Najväčšou prioritou, na ktorú sa chcem sústrediť, je výstavba nájomných bytov a domov pre mladé rodiny.
Máme veľmi zlú občiansku vybavenosť. Chýbajú nám nákupné centrá ale aj ďalšie služby. Napriek tomu, že sme 5-tisícové mesto, ale sme spádová obec a v niektorých momentoch sa tu sústreďuje až 10-tisíc ľudí. V celom meste máme dva bankomaty, aj tie sú na jednom mieste na Námestí slobody. Sú to možno maličkosti, ale aj tie sú pre obyvateľov dôležité, keďže naše mesto je roztiahnuté na väčšiu plochu.
Riešime nových lekárov, chceme sa sústrediť najmä na detských. Cieľom je rozšíriť detskú chirurgiu, zubárov. Rád by som, aby tu bolo laboratórium na rozbor krvi a ďalšie biochemické a biologické rozbory, aby sa urýchlili vyšetrenia našich obyvateľov.
Ale najväčšou prioritou, na ktorú sa chcem sústrediť, je výstavba nájomných bytov a domov pre mladé rodiny.
A na záver, blíži sa čas Vianoc. Čo osobne želáte nielen občanom vášho mesta do posledných dní v roku?
Nikdy nebolo tak dobre, aby sme boli všetci spokojní. V súčasnosti je na nás všetkých celosvetový dopad rovnaký. Ide o zvyšovanie zvyšovania cien potravín, energií, pohonných hmôt a mohli by sme pokračovať takmer každou komoditou. Ten dopad je od najmenšej jednočlennej rodiny až po celý štát a budeme s tým musieť všetci bojovať.
Stále si ale myslím jednu vec – zachovajme si zdravý rozum, veselú myseľ a v prvom rade zdravie. Keď človek nemá toto najcennejšie, ktoré sa nedá kúpiť za žiadne peniaze a nedá sa ani zobrať na dlh, tak bez zdravia je všetko ostatné zbytočné. Takže ja Vám do budúceho roku želám zdravie a aspoň trochu veselej mysle.
