V Záhorskom múzeum v Skalici prebieha v súčasnosti revízia vo fonde Etnológie, ktorá je zameraná na zbierku textilu. Celkovo ide o vyše 4 500 kusov súčiastok mestského a ľudového odevu, odevných doplnkov a bytového textilu.
Pracovníci múzea porovnávajú a kontrolujú zbierkové predmety s ich evidenčným záznamom, miestom uloženia a zhodnocujú ich fyzický stav. K posledným skontrolovaným zbierkovým predmetom patrí kolekcia kútnych plachiet zo západného Slovenska.
Kútne plachty (nazývané aj kútnice)
Kútne plachty (nazývané aj kútnice) sa umiestňovali nad posteľ v rohu obytnej izby s cieľom chrániť matku – šestonedieľku s dieťaťom. Kútnica mala charakter magického predmetu so symbolickou mocou zahnať negatívne sily, účinky ktorej zosilňovala výšivka červenej farebnosti. Dôvodom jej umiestnenia nebola iba poverčivosť, ale aj hygienické a estetické hľadisko.
V depozitári textilu Záhorského múzea v Skalici sa ich v súčasnosti nachádza celkovo 73 kusov. Pochádzajú prevažne z 2. polovice 19. storočia z 27 lokalít Záhoria a Myjavy.
Šité sú z jedného až dvoch kusov prevažne konopného plátna, ich celková dĺžka dosahuje vyše 200 cm a šírka približne 150 cm. Z viacerých kútnych plachiet sa zachovala len samotná vyšívaná časť. Zdobené sú najmä technikou prelamovania a výšivkou plným plochým stehom, s paličkovanou čipkou na dolnom leme.
Farebnosť výšivky je prevažne červená, prípadne jej kombinácia s bielou alebo modrou. Z uplatnených motívov je to rastlinný (lístky, kvietky), geometrický (štvorce, kosoštvorce, trojuholník, kruh) a zoomorfný (kohút, drobné vtáctvo), alebo ich kombinácia.
K najbohatšie zdobeným patria kútne plachty z Osuského a Hradišťa pod Vrátnom. Mimoriadne cenné sú tie, na ktorých nachádzame vyšité datovanie, iniciály alebo meno odkazujúce na ich zhotovovateľky a majiteľky. Príkladom sú ľanová kútna plachta zo Skalice s menom Dubrawa Anna a konopná kútna plachta z Radimova s vyšitým menom Zuz. Hlatká a rokom 1887.
Zdroj: Záhorské múzeum v Skalici
