Doteraz najstarším dôkazom o pobyte človeka na území obce Rybky je nález patinovaných kamenných nástrojov, pochádzajúcich z paleolitu – staršej doby kamennej.
Boli to príslušníci tzv. Gravettienskej kultúry (25.000 až 15.000 rokov pred n. l.). Od pravekého človeka sa líšili odlišnými tvarmi a novými druhmi nástrojov. Najbohatší nález z gravettienu v okolí Senice je práve z chotára obce Rybky. Tvorí ho kovadlinka z tvrdej kremitej horniny, otĺkač a niekoľko do biela patinovaných štiepaných nástrojov, ktoré ležali v tesnej blízkosti. Celý nález tvorí akúsi dielnu, v ktorej si praveký lovec vyrábal potrebné nástroje.
Mladšia doba kamenná
Mladšia doba kamenná (4500 – 2000 rokov pred n. l.) nazývaná tiež neolit, znamenala v ďalšom vývoji spoločnosti značný prevrat. Príchod nového roľníckeho obyvateľstva z vyspelých maloázijských stepí znamená prechod k produktívnemu poľnohospodárstvu. Noví obyvatelia sa usádzali na nevysokých sprašových návršiach blízko vodných tokov. Budovali si príbytky, chovali domáce zvieratá, zhotovovali si kamenné hladené nástroje a motykami kopali neveľké políčka.
Veľký význam mal vznik hrnčiarstva. Vyrábaná keramika bola z plavenej šedej hliny. Podľa rytých čiar (volútov), ktorými ozdobovali nádoby, ich nazývame ľudia kultúry volútovej. A práve existenciu ľudí tejto kultúry potvrdzujú archeologické nálezy z katastra Rybiek. Sú to sivé črepy zdobené rytými čiarami z obdobia staršieho neolitu (4500 rokov pred n.l.), ktoré sa našli na východnom svahu údolia potoka Vírovská v polohe Jutra od Rohova.
Mladší neolit
V tej istej lokalite sa našli doklady o existencii ľudí tzv. Lengyelskej kultúry z obdobia mladšieho neolitu (2700 rokov pred n. l.). Sú to črepy žltohnedej farby zdobené valcovitými pupákmi. Spolu s nimi sa našla ešte kamenná sekerka a drvidlo. Obidva výskumy previedol K. Andel v roku 1932.
V roku 1934 sa našiel v lokalite Bočiny vo Vírovskej kamenný sekeromlat srdcovitého tvaru s dôkladne vybrúsenými stranami, oblým tylom a otvorom bližšie k ostriu, ktorý však nesúvisí s vyššie spomenutými neolitickými nálezmi. Pochádza z eneolitu – neskorej doby kamennej, z obdobia tzv. šnúrovej kultúry (2000 rokov pred n. l.).
Staršia doba železná
V 7. stor. pred n. l. začína staršia doba železná (Valštatská). Železná ruda vytláča bronz. Dvestoročnú nadvládu Skýtov končia Kelti v mladšej dobe železnej (od 4000 rokov pred n. l. až do rozhrania nášho letopočtu) – doba laténska. Ich vzdelanosť si domáci ľud rýchlo osvojil. Ich pobyt na území Rybiek potvrdzujú črepy z neskorého laténu (100 rokov pred n. l.).Jedná sa o sídlisko, ktorého presnú polohu nepoznáme. Nález sa nachádza v súkromnej zbierke.
Stredovek v obci Rybky
V 9. storočí vznikli na našom území nové politické útvary. Najvýznamnejším z nich bola Veľkomoravská ríša (833 – 906). Archeologické výskumy dokázali, že existovalo v 9. stor. n. l. slovanské sídlisko. Žiaľ v literatúre nie je uvedené presné miesto tejto lokality. Dá sa predpokladať, že to bolo vo Vírovskej, teda v blízkosti Zamčiska v Unínskom lese, kde je dokázané, že bol starý slovanský hrad.
Predkovia si na trvalé osídlenia vyberali výhodné, suché miesta v blízkosti vody. Ich príbytky, malé zrubové chaty a polozemnice tvorili osady s niekoľkými domami rozptýlenými na spôsob kopaníc. V blízkosti príbytku boli obilné jamy. Mŕtvych už nespaľovali v dôsledku prenikania kresťanstva. Základom výroby bolo poľnohospodárstvo. Archeologické nálezy dokladujú aj o ďalších spôsoboch obživy – o love, rybolove a včelárstve. S rybárstvom takmer určite súvisí i názov vtedajšej osady (Rybka – slovanské osobné meno).
Vlastné dejiny Slovákov podľa dnešného etnického a teritoriálneho chápania sa začínajú po zániku Veľkej Moravy, teda od začiatku 10. storočia, ktorý spôsobili nájazdy staromaďarských kmeňov.
Po maďarských nájazdoch sa toto územie vyľudňuje, o čom svedčí fakt, že z toho obdobia niet žiadnych nálezov. Medzi písomnými svedectvami do 12. storočia nenájdeme tiež o tomto území jedinú zmienku.
V 13. storočí dostáva okolie Senice nového pána. V roku 1241 sa prvý raz spomína hrad Branč, ktorý sa stáva hospodárskym i administratívnym strediskom celej oblasti. Nastáva pomerne pokojné obdobie vo vývine. Ožíva stará česká cesta.
Prvá písomná zmienka o obci
Obdobie vlády Žigmunda Luxemburského (1387-1437) už nebolo také pokojné. Prvé víťazstvá Turkov donútili Žigmunda, aby sa obklopil kruhom spojencov z radov šľachty, ktorých si získaval darovaním rozsiahlych panstiev. Jedným z feudálov, ktorý podporoval kráľa Žigmunda bol Ctibor zo Ctiboríc. Posledným veľkým darom grófovi Ctiborovi bol hrad Branč. Stalo sa tak 12. mája 1394. Darovacia listina zo 16. júla 1394 uvádza na darovacom panstve 13 obcí (villae) a medzi nimi na 5. mieste Rybky (v originále Rypka). O všetkých týchto majetkoch sa tu hovorí, že patrili k hradu od pradávna. Darovacia listina sa nezachovala v originále, ale len v odpise z r. 1406 a ten už bol odpisom z r. 1399.
V rokoch 1437 – 1454 patrí Branč Pankrácovi zo Sv. Mikuláša. Za portálneho súpisu v roku 1452 patrili Pankrácovi aj Rybky (Ryppa) so 17. portami (bránami). Pre porovnanie Senica mala 97, Smrdáky 5 a Sobotište 20 portov.
16. storočie
V roku 1530 sa stáva hrad Branč a je okolie majetkom Františka Nyáriho. Pre malý počet písomností zachovaných z tohto obdobia nemožno presne vykresliť vzťah okolia k panstvu Branč. Keď však v roku 1551 zostavoval František Nyari testament, vymenoval svoje obce v tomto poradí: Senica, Sobotište, Čáčov, Chropov, Rybky, Smrdáky, Častkov, Prietrž, Pustá Myjava a Suroviny.
V rokoch 1589 – 1593 boli vojnové výpravy proti Turkom. Rybky aj všetkých 12 obcí dalo predpísaný počet bojovníkov. Sústredili sa v Nitre a odtiaľ tiahli do poľa v roku 1594. Počet bojovníkov z obcí nie je známy.
Pečatidlo pochádza zo 17. storočia
V urbári z roku 1617 sa hovorí, že v Rybkách sú rozsiahle panské rybníky. Druhá časť urbára uvádza povinnosti obyvateľov. Vlastník celej usadlosti platí 2 zlaté a 25 denárov na osobu v troch termínoch. Vlastníci polovičných usadlostí platia polovicu. Želiari 12, domkári 6 denárov.
Z roku 1616 pochádza pečatidlo obce. Nachádza sa na písomnosti z roku 1677. Je to lemeš medzi dvoma ľaliami.
Začiatkom 17. storočia evanjelická cirkev mala svojich stúpencov aj v Rybkách, nakoľko existuje výnos, podľa ktorého veriaci odovzdávali farárovi dávky. Obyvatelia filií v Hlbokom, Kunove, Sotinej, Čáčove a Rybkách – sedliaci zo štvrtiny role mericu pšenice a kurča, hoštáčnici mericu ovsa a kurča, želiarnici 10 denárov. Okrem toho sa z celej farnosti odovzdávala sedemnásta časť z obilia a baran, vo fíliách po voze dreva. Veriaci platili poplatky za cirkevné obrady a štyri ofery ročne. V roku 1636 bola dokončená stavba rím. – kat. kostola v Rohove. Od roku 1684 je už uvedená v Rohove i matrika. Katolíci z Rybiek už patrili sem. V roku 1796 bola postavená v Rohove škola, do ktorej chodili aj deti rím. – kat. vyznania z Rybiek. Škola v Rybkách bola postavená až v roku 1912.
V roku 1752 sa robí súpis obyvateľstva. V Rybkách žije 46 rodín. V lete 1845 boli veľké povodne. Aj nasledujúce 2 roky boli neúrodné. Bolo veľké sucho, zemiaky postihla morová nákaza. Ľudia jedli korienky, piliny a sečku. V zapätí sa dostavili následky – masové ochorenia na horúčkovú epidémiu. Z udalostí tohto obdobia sa Senice a jej okolia dotkla rakúsko – pruská vojna. Roku 1866 sa bojovalo priamo na uliciach Senice. V tom istom roku sem pruské vojská zavliekli mor, ktorý neobišiel ani obec Rybky, čo dokumentuje počet obyvateľov v roku 1850 – 385 a v roku 1869 – 326.
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna zasiahla svojou krutosťou aj do života obyvateľov Rybiek. Pamätník padlých v parku na rázcestí k Rohovu vypovedá, že v tejto vojne padlo 16 občanov na bojiskách talianskeho, ruského a srbského frontu. Po skončení vojny, už v priebehu decembra, i keď s ťažkosťami začalo vyučovanie s vyučovacím jazykom slovenským.
Zdroj: Obec Rybky
