V obci Hradište pod Vrátnom, ktorá sa nachádza v nádhernej prírode obklopená lesmi, si pripomenuli novým pamätníkom miestneho pekára Štefana Masára, ktorého mučili a popravili fašisti 31. marca 1945. Stalo sa tak len 5 dní predtým, ako sovietski a rumunskí vojaci obec oslobodili. Nedožil sa ani narodenia svojej druhej dcéry.
„Tragický osud Štefana Masára sa začal napĺňať v noci na Veľký piatok 29. marca 1945. Do obce prišlo niekoľko desiatok Nemcov spolu s Vlasovcami z Cerovej, z majera Brezina, kde boli ubytovaní. „Obsadili obec a v hostinci Ivana Králika vyšetrovali podozrivých občanov, ktorí mali údajne pomáhať partizánom. Na výsluch vzali aj Štefana Masára, vtedajšieho pekára obce. Bol to strýko Martina Pirohu, partizána zvaného Bažik. Masára mučili, bili, trýznili a chceli, aby vyzradil, kde sú partizáni a prečo im dával chlieb a poskytoval v noci prístrešie. Štefan Masár nechcel nič povedať, tak ho bili, až mu vyrazili oko,“ uvádza sa v monografii Hradište pod Vrátnom autorov Antona Adamkoviča a Ivana Hatiara.
„Na druhý deň ho celého krvavého, s vybitým okom, vliekli cez dedinu až na Brezinu, kde ho po ďalšom mučení zastrelili a v blízkom lese zakopali. Bol to dobrý človek, mal 28 rokov a bol ženatý. Zostali po ňom dve deti a manželka,“ pokračuje smutný príbeh ďalej.
Ako sa ďalej uvádza v monografii, po tejto hroznej udalosti sa manželka odsťahovala späť do svojej rodnej obce Vrútky. „K hrobu sme chodili s mamou každoročne. Stále to bolo v smútku a plači. Keď sme mali 10 – 12 rokov už sme sem nechceli chodiť. V tomto veku sme už tomu viac rozumeli a trpeli. Čo si pamätám, mama vždy hovorila, že to bol krásny a múdry človek. A práve keď ho začala mať rada, ho stratila. Mama ovdovela v 19 rokoch a druhýkrát sa vydala až po 18 rokoch, lebo nám nechcela priviesť nového otca,“ začala rozprávanie jedna z dcér Marta Šútovcová.
„Otec mal veľké plány, chcel v obci vybudovať sušiareň, piecť oblátky. Mal ušetrené peniaze, ktoré mu ukradli. Mama na to všetko odišla späť do Vrútok k svojim rodičom, keďže bola tehotná a Alenka sa narodila v apríli. Mama bola s otcom v podstate iba dva roky,“ prezradila viac o pohnutom osude staršia z dvoch dcér.
„O otcovi mama rozprávala, že bol veľmi veselý. Spomínala, že bol veriaci človek a pomáhal z vlastného presvedčenia. Keď si začala na neho zvykať a mať ho rada, už ho nebolo,“ pridala ďalšiu zo spomienok druhá dcéra Alena Rugalová.
„Po skončení vojny, za niekoľko týždňov, sa zistilo podľa výpovedi niektorých občanov Breziny, že Štefan Masár bol zastrelený v maštali a potom odvlečený a zakopaný v lese. Matke nebohého sa po pátraní a za pomoci svedkov podarilo nájsť jeho telo už v rozklade, ale ešte v podobe, že je to jej syn. Bol exhumovaný a prevezený do nášho cintorína, kde bol aj pochovaný,“ končí smutný príbeh monografia o obci.
Podobne ako mnoho ďalších príbehov z tejto pohnutej doby by ani príbeh z Hradišťa pod Vrátnom nemal zostať zabudnutý. Naopak, mal by pripomínať, že sloboda sa nerodila ľahko a stála množstvo životov. Mnoho hrdinov, o ktorých sa nikde nepíše a nehovorí, leží v bezmenných hroboch.
„Štefan Masár nám svojim príbehom ukázal, že v každej dobe sa dá zostať charakterným človekom,“ uviedol na záver pri odhalení pamätníka starosta obce Hradište pod Vrátnom Lukáš Piroha.
