Spomienkou na cintoríne a následným slávnostným podujatím v Jezuitskom kostole v Skalici si návštevníci podujatia uctili saleziánskeho kňaza, politického väzňa, charitatívneho pracovníka a publicistu Antona Srholca.
Spomienkové podujatia pripravila Nadácia Antona Srholca António v spolupráci s partnermi pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín.
Účastníci si pripomenuli základné míľniky života Srholca. „Hoci už viac ako tri roky nie je medzi nami, ľudia si na neho stále radi a s úctou spomínajú. Pri príležitosti okrúhleho výročia jeho narodenia chceme uvažovať o prorockom poslaní kresťanov, pripomenúť teologické zdroje pôsobenia Antona Srholca v pastorácii i verejnom živote a hľadať tak aj odpovede na otázky, ktoré otvorila verejná diskusia počas ankety Najväčší Slovák,“ uviedla za organizátorov Marta Bariak Košíková.
Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929. V roku 1944 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Po násilnom rozpustení reholí sa ako saleziánsky klerik v roku 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku. Keďže útek sa nevydaril, bol odsúdený na 12 rokov a deväť si odsedel vo väzení a pracovných táboroch v jáchymovských uránových baniach. Po prepustení pracoval v robotníckych profesiách v Skalici a Ostrave. V roku 1970 bol v Ríme vysvätený na kňaza, vrátil sa na Slovensko a 15 rokov pôsobil ako kňaz v pastorácii vo farnostiach Bratislava – Blumentál, Pernek, Veľké Zálužie a Záhorská Ves.
V roku 1985 mu za účasť na Velehradskej púti zobrali štátny súhlas na kňazské pôsobenie a do roku 1989, keď sa stal dôchodcom, znova pracoval ako robotník. Po Nežnej revolúcii, keď ho ani rehoľa, ani diecéza nezapojili do pastorácie, využil priestor novonadobudnutej slobody na rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi. Od roku 1992 viedol v Bratislave domov pre bezdomovcov Resoty. Od roku 2008 bol predsedom Konfederácie politických väzňov. Zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov.
