NaZahori.sk vám prinášame rozhovor s viceprimátorom Skalice Vladislavom Horňákom.
Komunálne voľby v Skalici v novembri 2018 rozhodli o tom, že sa do čela mesta postavili nové tváre, ktorých predvolebné slogany obsahovali slová ako otvorenosť či transparentnosť. Realita je po prvých sto dňoch ale iná.
Kauzy, pochybenia, morálne zlyhania a rozporuplné vyhlásenia z mesta. Na jednej strane “barikády” tandem primátorka Anna Mierna s prednostkou Evou Lukianovou a na druhej viceprimátor Vladislav Horňák.
Ako sa v tom má občan Skalice orientovať? Aj preto sme sa rozhodli osloviť k rozhovoru viceprimátora Skalice Vladislava Horňáka na jeho pohľad k celej situácii.
Novozvolená primátorka Anna Mierna (OĽaNO, SaS, NOVA) si za svojho zástupcu zvolila Vladislava Horňáka. Tak sa však udialo až na prvom riadnom mestskom zastupiteľstve (MsZ) v januári. Už na ďalšom vo februári požiadal viceprimátor prednostku Evu Lukianovú, ktorú si dosadila nová primátorka, o odstúpenie z tohto postu. Ako dôvod na MsZ uviedol fakt, že je dôvodné podozrenie z prepojenia prednostky na verejné obstarávanie, za ktoré dostala stopercentná dcéra mesta Správa mestského majetku (SMM) pokutu od Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) vo výške viac ako 21.000 eur.
Od tohto momentu je na radnici v Skalici „bojový“ stav, keď na jednej strane “barikády” stojí primátorka a prednostka, na strane druhej viceprimátor. Pritom do volieb išla Mierna a Horňák spoločne.
„Pred komunálnymi voľbami ma požiadala Mierna o stretnutie, z ktorého vyplynula spolupráca vo forme jej podpory. Neskôr mi v rámci rozhovorov Mierna navrhla užšiu spoluprácu v rámci kandidátky za koalíciu (OĽaNO, SaS, NOVA). Keďže ma v tom čase nikto iný neoslovil, súhlasil som a vznikla tak spoločná kandidátka tímu ľudí spolu aj s mojim menom.”
Ako prebiehala predvolebná spolupráca ďalej?
“S blížiacimi sa voľbami som sa stal pre Miernu zdrojom odborných informácií k problémom, ktoré sa týkajú rozvoja mesta, na ktorých som kedysi pracoval, alebo sa im venujem v súčasnosti. Keďže nemala skúsenosti a nepoznala genézu problémov, obracala sa na mňa aj s otázkami týkajúcich sa histórie jednotlivých káuz a podobne.”
Voľby dopadli nakoniec nad očakávanie a Mierna ako prvá žena zasadla na primátorskú stoličku. Ako vlastne prišlo k tomu, že sa z podnikateľa a cestovateľa stane viceprimátor?
„V rámci predvolebných stretnutí navrhla Mierna, že v prípade jej úspechu chce, aby som jej robil zástupcu. Predtým, ako sme vstúpili do spoločnej kampane, som jej dopredu predostrel všetky riziká našej spolupráce. Mám vlastné podnikateľské aktivity, v posledných rokoch som mnoho cestoval a čakala ma ešte jedna plánovaná cesta. Špeciálne som upozornil na problém ohľadom prebiehajúceho súdneho sporu s mestom Skalica, ktorý sme viedli ako obyvatelia Krivých kútov. Napriek spomínaným rizikám Mierna vyslovene chcela, aby som pozíciu viceprimátora prijal.“
Na post viceprimátora Skalice bol Vladislav Horňák vymenovaný až pri tretej možnej príležitosti, keďže na prvých dvoch zastupiteľstvách chýbal.
„Expedičná plavba k najjužnejšiemu cípu Južnej Ameriky bola dlho pripravovaná a plánovaná v čase, kedy som ešte nevedel, či budem vôbec kandidovať do MsZ. Neskôr, keď som sa rozhodol kandidovať za poslanca a prisľúbil spoluprácu, robil som to s vedomím, že v prípade vymenovania do funkcie zástupcu primátora, to bude nadlho posledná takáto cesta. Občanom Skalice som sa za to ospravedlnil a s o to väčšou snahou som sa pustil do práce.“
“V kontexte súdneho sporu s mestom Skalica ohľadom tzv. verejnej dávky som si samozrejme overoval, či vôbec môžem funkciu viceprimátora prijať a v prípade prijatia či nepôjde o konflikt záujmov. Mal som potvrdené, že nakoľko v pozícii viceprimátora nebudem štatutárom ani zamestnancom MsÚ, nebudem mať žiadny vplyv na priebeh súdneho sporu a teda funkciu môžem prijať.“
Nastali nejaké nedorozumenia v komunikácii i pred inkriminovaným zastupiteľstvom?
“Môj príspevok na zastupiteľstve bol vyústením mnohých problémov, ktoré som sa snažil až do spomínaného zasadnutia MsZ riešiť primárne medzi nami vo vedení mesta. Rozdielnych názorov na riešenie problémov pribúdalo, avšak bez ochoty nájsť rozumné a transparentné riešenia. Do spolupráce som pred voľbami vstupoval s konkrétnou predstavou o riadení mesta, ale udalosti po mojom nástupe nabrali smer, s ktorým som sa nemohol stotožniť. Viac razy som upozornil, že ak sa nenájdu kvalitné a transparentné riešenia, budem sa musieť od tohto štýlu riadenia verejne dištancovať.“
Takže symbióza na trase primátorka – zástupca trvala veľmi krátko.
„Po nástupe do novej funkcie som sa pustil naplno do práce. Okrem povinností zástupcu som sa stal i konateľom v dcérskej spoločnosti Správa mestského majetku, s.r.o.. V rámci práce som zistil, že sa v roku 2016 uskutočnilo verejné obstarávanie na rekonštrukciu verejného osvetlenia, pri ktorom udelil ÚVO spoločnosti vysokú pokutu. O pochybeniach som informoval primátorku a postupne som rozkrýval nové informácie. Na základe nich sa našlo priame spojenie medzi konateľom víťaznej firmy a súčasnou prednostkou, ktorá v čase verejného obstarávania pracovala ako vedúca všeobecnej správy a do jej kompetencie patrilo koordinovanie procesu verejného obstarávania.“
Primátorka mesta prednostku podržala, naopak viceprimátorovi výrazne obmedzila kompetencie, keď mu odobrala predovšetkým kontrolné mechanizmy.
„V skutočnosti mi neobmedzila iba kompetencie vo vzťahu k hlavnému kontrolórovi a k zastupiteľstvu, ale i v pracovných iniciatívach. Aj tie procesy a iniciatívy, ktoré sa týkali príprav investícií a projektov sa stali nerealizovateľné, nakoľko všetky pracovné výstupy a dohody z nich o niekoľko hodín boli zmenené alebo neplatili. Aj z týchto dôvodov som preto navrhol primátorke, aby mi znížila plat na zákonné minimum, uvidíme, ako sa k tomu postaví.“
Po vzniku problému sa na sociálnych sieťach objavila informácia, že Horňák „je človek“ bývalého primátora Stanislava Chovanca.
„Ťažko sa mi k tejto dezinformácii čo i len vyjadruje. Každý kto aspoň trochu pozná súvislosti vie, v akom vzťahu som bol s bývalým primátorom Chovancom, aj v kontexte kandidatúry môjho otca na post primátora v roku 2014.“
Ale predsa len sa nedá zabudnúť, že na meste ste pôsobil práve počas primátorovania Chovanca.
„To je pravda, pracoval som vtedy s partiou rovnako mladých ľudí na projektoch, ktoré na meste vznikali. Boli sme plní elánu a nápady, ktoré z tímu vychádzali boli tvorené s vedomím, že to prinesie prospech mestu. Po piatich rokoch práce ako vedúci oddelenia strategického rozvoja a marketingu som však narazil na limity, s ktorými som sa nestotožňoval a preto som odišiel do súkromnej sféry.“
Skaličania si kladú otázku, ako sa mohlo stať, že ľudia, ktorí išli spoločne do volieb a sľubovali občanom zmenu politiky a konštruktívne riešenie problémov, si necelých sto dní po voľbách nevedia prísť na meno?
„Podľa môjho názoru problém nastáva vždy, keď sa líder začne obklopovať nesprávnymi ľuďmi. Vidím v tom istú podobnosť s inými komunálnymi politikmi, ktorí sa rovnako obklopovali ľuďmi, ktorí nekládli otázky. Rovnako považujem za výrazný nedostatok pri riadení neschopnosť hĺbkovej analýzy problému. S Miernou sme možno našli spoločné priesečníky počas predvolebnej kampane, ale aktuálna situácia ukazuje, že máme diametrálne odlišné predstavy o pracovných postupoch pri ich realizácii.“
Asi dlhodobo sa v takejto “konštelácii” osôb, ktorí majú diametrálne odlišný pohľad na prácu samosprávy a správu vecí verejných v Skalici pracovať nedá. Čo s tým ďalej ?
“S primátorkou sme sa opakovane na túto tému rozprávali. Moje stanovisko pozná. Ako primátorka si na základe svojich kompetencií vybrala mňa na post svojho zástupcu a Evu Lukianovú na post prednostky. Teraz je výlučne na nej, aby sa postavila pred voličov, zaujala stanovisko a jedného z nás alebo obidvoch odvolala. V konečnom dôsledku má štyri roky na to, aby dokázala, či jej rozhodnutie bolo správne.”
