Fortuna liga – november 2017: Senica – Žilina 4:1, september 2018: Žilina – Senica 5:0.
Ani nie pred rokom dokázali Seničania v sezóne, keď vrcholila finančná kríza v klube, zdolať Žilinu na domácom ihrisku 4:1. Ale o necelý rok sa podľa slov zástupcu sponzorov Tona Caanena stabilizovaná Senica vracia zo Žiliny s debaklom 0:5.
Ricardo nie je Hudec, za Slováka sa výsledky zlepšovali, Portugalcovi sa to nedarí
Nedá sa nepoukázať na dve stretnutia z nadpisu. Paralela na oboch senických mužstvách je v tom, že rovnako ako v tejto sezóne, aj v tej minulej sa tvoril káder za pochodu. Ale tu podobnosť končí. V tej minulej neboli v Senici financie, nikto nevedel čo bude. Napriek tomu sa najskôr Ivan Vrabec podujal na neľahkú úlohu dať dohromady mužstvo, ktoré by malo byť konkurencieschopné vo Fortuna lige. Po ňom prebral žezlo Ladislav Hudec, s ktorým sa postupne začali zlepšovať výsledky. Do mužstva hráči prichádzali pomaly, ale takmer všetci, ktorí prišli, mali záujem sa pobiť o svoju šancu. To sa o súčasných žoldnieroch povedať nedá.
Pri novembrovej výhre so Žilinou 4:1 v roku 2017 postavil Hudec na ihrisko v základnej zostave 10!!! Slovákov, z toho dvoch čistokrvných odchovancov Senice. Ani v ďalších jesenných stretnutiach tomu nebolo o moc inak, maximom boli traja cudzinci. Po príchode zahraničného investora sa na jeseň karta obrátila, domáci hráči boli na ústupe a pokračuje to aj v novej sezóne. Pri prehre 0:5 v Žiline nastúpil v základe jediný Slovák, aj to hosťujúci Slovanista Kotula. Reálne vedie mužstvo dvojica Portugalčan Frederico Ricardo a Argentínčan Lucas Gatti. Pre prvého je to premiérové pôsobenie ako hlavného trénera, druhý ešte ani nemôže oficiálne sedieť na lavičke, keďže nemá trénerskú licenciu…
Chýba kvalita aj talent
Nebolo by to možno zlé, ak by na hráčoch a tréneroch bolo vidieť kvalitu prípadne aspoň náznak potenciálu, ako sa to deje v Trenčíne či iných kluboch, kde sú zahraniční hráči ťahúňmi. S nutnou dávkou irónie sa dá napísať, že do Senice v tejto sezóne pribudli talentovaní tridsiatnici Dias s Tabordom, ako o posile sa písalo aj o ďalšom tridsiatnikovi stopérovi Chiró N’Tokovi, ale toho nikto nevidel ešte ani na lavičke…
Ďalšími hráčmi, ktorí prekročili alebo sú vo veku okolo 25 rokov, a klub ich predstavil ako posily sú Azankpo, Nirennold, Petschi, Tesija či Deretti. Ešte vo februári bol ako kúzelník s loptou predstavený Zezinho, otázne je, aké kúzla a kde s ňou predvádza, na ihrisku to určite nie je… Zázračnú jar zažil Castaňeda, ale jeseň je neviditeľný. Hererra každým zápasom ukazuje, prečo ho už Žilina nechcela. Najspoľahlivejšie výkony z cudzincov podáva Asmah, ktorý je v Senici na hosťovaní z Bergama, ale to je žalostne málo.
Ton Caanen / foto: Vlado Miček
Caanena vyhodili v Holandsku, tak to skúša v Senici
O „kvalitách“ Caanena si vrabce štebotali už pri jeho príchode pred jarnou časťou Fortuna ligy do FK Senica a s postupom času sa začínajú napĺňať. Veľavýznamné bolo vyjadrenie Huuba Stevensa, ktorý sa zasadil o prepustenie Tona Caanena z holandskej Rody Kerkrade v roku 2017. „Jeho správanie bolo neprijateľné. Napriek zákazu klubu odcestoval do Kolumbie zháňať hráčov. Síce sme mu vyplatili tri platy, ktoré si nezaslúžil, ale radšej ako ho tu držať deväť mesiacov,“ povedal Stevens o konci Caanena v Kerkrade v televíznom programe De Tafel van Kees 20. augusta 2017.Okrem iného tréner, ktorý získal so Schalke dva nemecké poháre, Pohár UEFA a nemecký ligový pohár o Caanenovi poznamenal: „Má dar reči. Viem si predstaviť, že nimi dokáže presvedčiť o svojich schopnostiach niekoho, kto má nízke futbalové know-how.“
To sa mu v Senici podarilo. Po tom, ako mestskí poslanci schválili dotáciu vo výške 115.000 eur pre FK Senica, dokonca Caanen vystúpil na mestskom zastupiteľstve a predložil pred poslancov predstavu, ako bude mať futbal v tomto meste na Záhorí stúpajúci trend a aké čakajú klub svetlé zajtrajšky. Caanenovi k predĺženiu nádeje pomohla záchrana v baráži, ale už príprava na túto sezónu naznačovala, že nie všetko je s kostolným poriadkom. Začalo to vyhodením Mira Mentela, ktorý klubu venoval 9 rokov a Holanďan ho doslova vyhodil bez slovka ďakujem. Človeka, ktorý v najhoršom období zostal v klube a svojou licenciou pokrýval trénerskú stoličku, na ktorej spolu s Michalom Šťastným zachránili pre Senicu ligu v sezóne 2016/17.
Mužstvo sa budovalo ešte pomalšie ako v predchádzajúcej sezóne a posily, presnejšie povedané kusy prichádzali až počas rozbehnutej sezóny. Paradoxne najlepšie výsledky dosiahlo mužstvo na začiatku, o ktorom sám Caanen povedal“ „Prvé tri kolá neberte ako bernú mincu, hodnoťte nás až po nich.“ Tak sa na to pozrime. Po deviatich kolách predposledné miesto, najhoršia obrana a najslabší útok. V posledných troch dueloch skóre 0:11 a pred sebou tri zápasy s Dunajskou Stredou, Slovanom Bratislava a Spartakom Trnava…
Senicu môže dobehnúť aj problém so štadiónom
Caanen a jeho schopnosti sú pre Senicu jeden problém, ďalším je štadión. Ten patrí spoločnosti OMS Aréna, ktorej konateľmi sú Ľubomír Parízek a Vladimír Levársky a ktorí tak reálne môžu kontrolovať vývoj vo futbalovom klube a tým za neho čiastočne preberajú aj zodpovednosť. A tak sa môže stať, že ako Levársky postavil na nohy senický futbal, tak bude aj jeho katom spoločne s bývalým primátorom Parízkom. Obaja totiž cez túto spoločnosť tlačia na mesto, aby odkúpilo ich podiel a stalo sa 100 % vlastníkom štadióna. Idea pekná, ale reálne treba zvážiť, či na to mesto má finančné prostriedky, keďže sa stále ešte nezotavilo z míňania, ktoré Parízek predviedol počas svojho pôsobenia na primátorskom poste.
A tu nejde iba o kúpu štadióna, ale aj o prostriedky na jeho ďalšiu údržbu, čo nie je lacná záležitosť. Operovať tým, že v klube pôsobí 300 senických detí, ako tomu bolo na mestskom zastupiteľstve, keď sa naposledy schvaľovala podpora pre klub v sume 115.000 eur, je pomerne scestné, ak sa pozrieme na súpisku mužstva a reálnu šancu pre domácich odchovancov. Navyše, ak by aj nebola v Senici najvyššia súťaž, deti majú stále možnosť trénovať na ihriskách v Čáčove či Kunove, kde by údržba vyšla podstatne lacnejšie.
