Radovan Nespala hlavný tréner bejzbalistov Outmen Skalica a zároveň tréner slovenskej  reprezentácie do 12 rokov porozprával pre NaZahori.sk o účasti Skaličanov na  Majstrovstvách Európy tejto kategórie a v Majstrovstvách Európy B skupiny U15.

Byť reprezentantom Slovenska v jedenástich alebo v štrnástich rokoch ? Áno je to možné. Skalickí bejzbalisti tento rok už odkrútili piatu sezónu. Hrajú slovenskú aj českú ligu, chodia po medzinárodných turnajoch, tvoria super partiu a ešte sa pritom aj zabavia.

Niektorí hráči z tohto skalického klubu sú výnimoční. Prečo ?  Preto, lebo za bejzbal by dali aj svoj život. Iní, keď zrovna doma ťukajú do  mobilov, tak títo chlapci robia niečo, aby mohli byť lepší . Trénujú a trénujú. Preto, lebo mali veľký ciel. Byť hráčom Slovenska na Majstrovstvách Európy. Predstavte si, že sa im to podarilo.
Po tom čo odohrali skvelú sezónu na klubovej úrovni, tak namiesto letnej pauzy chodili na sústredenia a turnaje so širším výberom Slovenska. Do poslednej chvíle však nikto nevedel či sa tam dostane alebo nie. Všetci hráči boli vyrovnaní a vybrať tých najusilovnejších bolo veľmi ťažké.

Majstrovstvá Európy U12

Napokon zo Skalice na Majstrovstvá Európy U12 postúpili títo hráči – Nikolas Nespala, Tobias Balogh, Mário Miklovič, Maxim Samson, Samuel Daniš a duo trénerov Radovan Nespala a Branislav Samson.
29.6.  nastúpilo do rýchlika smer Budapešť ( do dejiska ME ) spolu 18  hráčov a 4 tréneri.Turnaja sa zúčastnilo 16 tímov z celej Európy. V našej skupine sme mali  Taliansko – majstra Európy,  Nemecko – vicemajster Európy, Holandsko sa minulý rok umiestnilo na treťom mieste ďalej Rakúsko, Chorvátsko a Belgicko.
Taliani, Holanďania a Nemci majú profesionálnu súťaž. V každom klube majú zastúpené všetky kategórie od detí až po mužov. Každý klub má platených trénerov, majú štadióny  kde sa zmestí 5000 divákov a viac. Mali sme tú česť hrať proti takýmto tímom, ktoré boli vystrojené od šiltovky až po klubové tašky, tak ako z profi ligy.

Ale poďme k turnaju – Majstrovstvá Európy U12  za účasti šestnástich tímov sa konali tento rok v Budapešti od  30.6. – 8.7. Prvých šesť tímov postupuje na druhý rok priamo do A skupiny a prvé dva tímy po konečnom poradí sa kvalifikujú na Majstrovstvá sveta, ktoré budú budúci rok niekde, neviem kde…

Prvý zápas  sme hrali proti Nemecku. Nasadili sme nášho najlepšieho nahadzovača Nikolasa Nespalu, ktorý svojimi technickými a umiestnenými nadhodmi držal súpera až do  tretieho inningu na troch bodoch. Potom sme ho z taktických dôvodov vystriedali a Nemci spustili spŕšku odpalov. Napokon prehra  0 – 11, nebola až taká bolestná a drvivá akú sme očakávali, pretože hrať na Majstrovstvách Európy ( niektorí hráči len prvý raz) – nie je jednoduché.

Na druhý deň to bolo horšie. Taliansko  – Majster Európy z  minulého roku na nás neuvážene nasadil ich dvoch najlepších nahadzovačov, ktorí hádzali rýchlosťou 110km za hodinu. Z trinástich metrov, keď sa na vás valí takáto lopta, máte problém uhnúť a nieto trafiť. Niektoré deti dokonca za nami chodili s vystrašenými očami a pýtali sa na lavičku. Krst ohňom ich čakal riadny. Bomby na nadhode a bomby pri odpaloch boli  pre našich hráčov ťažkým orieškom a výsledok  0-27 tomu aj zodpovedal.

Vraví sa  „ do tretice všetko dobré „ –  nás čakalo Rakúsko, súper to náš večný, tím s ktorým vieme hrať vyrovnanú partiu. Na kopec sa dostal znovu Nikolas Nespala a aj keď mu nadhod vychádza,l naša obrana akoby sa ešte nespamätala z vysokých prehier predošlých dní.  V polovici hry sme prehrávali 0-5 .  V obrat zápasu sme  však neprestali veriť. Krátka tímová porada stačila na to, aby naši začali hrať bejzbal. V štvrtom inningu sme dali jeden bod, potom sme zahrali skvelú obranu a v piatom inningu na útok zatrúbil ďalší Skaličan  Maxim Samson  bombou do ľavého zadného pola.  Z tejto bomby bolo počuť „ trúbte na poplach , trúbte na poplach „  – ale na poplach  v rakúskej obrane. Diváci nás hnali, tréneri hnali, lavička bola na nohách a všetko čo bolo zo Slovenska nás hnalo tiež. Bolo z toho 6 bodov v jednom inningu. Zrazu sme viedli  7-5  a nikto si to ani nevšimol. To Slovensko naše už tvrdo nespalo……. Bilo, bilo a morilo súpera tvrdými odpalmi a nedalo mu dýchať. Nádhera, otočili sme zápas.   Rakúšania sa však v ďalšej hre dotiahli na jeden bod.

V zápätí sme my v šiestom inningu dali tiež jeden bod. Bolo to  8-6 pre nás a súper mal dohrávku zápasu.  Bola to dráma,  akú by ani Shakespear nenapísal.  Na ihrisku bolo počuť ako nám bijú srdcia, ako sme vo vytržení a bojujeme o našu prvú výhru. Ich prvý pálkar sa dostal na métu po našej chybe. Druhý pálkar bol out odpalom na druhú métu. Tretí pálkar tak isto odpálil na druhú métu a bol out. Ďalší  pálkar bol strike out a slovenské čiapky od radosti lietali  vysoko do neba. Je to tam, je to tam. Naša prvá výhra. Ohromný pocit. Pri uvedomení,že sme na ME a vyhrali sme. Fakt skvelé.

Štvrtý zápas sme hrali  s Holandskom. Aj sme si chvíľu mysleli,že výhra proti Rakúsku nás môže naštartovať,ale než sa  naši hráči rozohrali, Holandsko nás vyprevadilo výsledkom 2-26.

Piaty deň – Chorvátsko. Boli sme lepší a bojovnejší. Jeden bod, druhý bod. Postupne ich pribúdalo na našej strane  viac a viac. Hrali sme výborne a zodpovedne. Asi to bolo tým fantastickým publikom čo sme tam mali.  Obrana bola na jednotku a útok na jednotku s hviezdičkou. Do hry nastúpil aj náš tretí hráč.

Mário Miklovič. Najmladší zo skaličanov , ale najrýchlejší. Od spoluhráčov dostal prezývku Kometa. Výhra  12-1 potešila aj nás,  aj deti.

Na šiesty deň sme mali voľno.  Tak sme sa išli prejsť do mesta. Prejsť sa po meste, po ostrove, v akvaparku  a nachodiť  21 km . Príjemný odpočinok. Aby však deti neboli smutné , tak sme ich išli pohostiť do reštaurácie ALL YOU CAN EAT. Všetko je vždy prvý raz a v tomto prípade to platilo doslova.  Dve a pol hodiny sme jedli a pili  v tejto krásnej reštaurácii. Piate cez deviate, slané , sladké,  kyslé a  hlavy hráčov postupne od prejedenia padali ku stolu. Cesta na hotel ich však prebrala. Myslím, že ani za školský rok toľko nenachodili, čo za tento jeden deň. Budapešť je krásna.

Deň D – zápas s Belgickom  o postup do A skupiny. V tomto zápase už nastúpilo kvarteto Skaličanov. Nikolas Nespala, Maxim Samson, Tobias Balogh a Mário Miklovič. Plné tribúny nás hnali dopredu. Poľskí  hráči, naši kamaráti nás  tiež hnali dopredu , ale ktokoľvek vás môže hnať dopredu, keď hlavný rozhodca z Rakúska už od začiatku zápasu dáva najavo na koho je strane. Škoda , že tréneri nemôžu  biť rozhodcov, lebo  v určitých chvíľach to bolo ONE MAN SHOW.

Hneď v prvom inningu dostávame bod od ich najlepšieho pálkara odpalom za plot, tzv. home runom. Našťastie to bol iba jeden bod. V druhom inningu po našej chybe súper pridáva druhý bod. Ideme do útoku. Z tribún počuť Slovenskooo. Dávame štyri body. Škoda, že sme neboli dravejší, mohlo byť bodov viac. Vyhrávame  5-2 a sme  a koni. Čo to  ? Náš kôň sa nám začal akosi potkýnať. Chyba, chyba a ďalšia. Bože. Čo je , čo sa deje ? Nehráme. Stojíme a pozeráme ako zmrznutí  panáci. Dostávame  šesť bodov a prehrávame  5-8.  „Och „. Ďalší inning  0-0, skóre ostáva nezmenené.  Ideme znovu do útoku.  Už hráme  hodinu a štyridsať päť minút. Je teplo, veľmi teplo. Hráme odvážnejšie, dávame dva body. Veríme si, ale súper v ďalšom inningu dáva tiež dva body. Vzďaľuje sa nám, je to  7-10 pre súpera.   Súpera však v ďalšej obrane držíme na  nule.  Siedmy inning , sme v útoku.  Bomba, ďalšia bomba, dávame ôsmy bod, nevzdávame sa.   Maxim Samson sa dostáva na prvú métu, aj na druhú. Je vystriedaný  rýchlejším hráčom a ten dáva náš deviaty bod. Vzápätí ďalší bod. Hurá , je vyrovnané. Kometa na tretej méte, uteká pre víťazný bod. Ale nie, ,, aršloch“ z Rakúska ho zarezal. Škoda. Kometa mohol byť hrdinom. Ideme do tie  breaku. Už hráme viac ako  dve a pol hodiny. Fajka zhasína. Súper dal bod a vyhral 10-11. Slzy, smútok, nikomu sa nechce ani hlava dvihnúť.  Spravodlivosť – neexistuje.  Boli sme blízko,veľmi blízko, bližšie ako mesiac k Zemi. 

 
Hráme o deviate miesto s Ukrajinou. Staviame  našu rezervu. Samuel Daniš dostal tiež šancu. Získava nové skúsenosti. Ide mu to. Nikto  však nemá chuť hrať tento zápas. Hráme bez ducha, bez motivácie. Prehrávame  1-13.

Sme desiaty. Škoda , sme smutní. Na druhej strane, tento zážitok, túto skúsenosť nám nikto nevezme. Navždy si ju budeme pamätať a spomínať na to krásne. Sme hrdí, sme pyšní, ale až na druhý deň keď emócie opadli. Byť desiaty v Európe. To je predsa úspech tiež. Ak by sme tam neboli , nemáme ani to.
Stojíte nastúpení na ihrisku pred zápasom. Moderátor vyhlasuje vaše meno, stojíte tam ako tím, ako Slovensko, v rade vedľa seba. Šiltovku dávate dole z hlavy  a počujete tóny slovenskej hymny, deti spievajú.  Iskra v očiach. Áno , boli tam a my s nimi tiež, reprezentovať krásne Slovensko,Outmen, rodinu, Skalicu.

Stálo to za to .  . .  

Majstrovstvá Európy B skupiny U15

Za skalický tím to ešte nie je všetko. Z nášho klubu sa Majstrovstiev Európy B skupiny U15, alebo kvalifikácie do A skupiny- každý si to nazýva po svojom,  zúčastnili  tiež naší dvaja  hráči Timon Nespala a Pavol Bederka. 
 Na začiatku výberových tréningov bolo od nás vo výbere Slovenska aj ďalších osem hráčov Dušan Lipták, Leon Radó, Samuel Čulen, Pavlo Tkačenko, Samuel Švitler, Tomáš Pardubský, Daniel Svrček  a Denis Balogh.
Príprava prebiehala štandardne , tak ako pri U12 . Turnaje , sústredenia , testy.

Odchod  do Chorvátska  bol v nedeľu ráno 15.7. a návrat bol  22.7.   Ubytovanie v hoteli, kúsok od ihriska  s peknými izbami a výdatnou plnou penziou potešili každého jedného člena tímu.
16.7.  začína náš prvý zápas s domácim Chorvátskom , ten  sa naťahoval a odkladal kvôli výdatnému dažďu a rotujúcej búrke . Misky váh raz boli na strane našich, inokedy zase na strane domácich.  Chuť po víťazstve však mali väčšiu naši hráči a po tri a pol hodinovom zápase vyhrávame náš úvodný zápas pomerom 17-14. Výborný a vyrovnaný výkon nášho tímu priniesol ovocie.  Prší prší len sa leje na ihrisku nikto nie je… prší celý deň  a prší aj v utorok. Prichádza porada všetkých trénerov s organizátorom a dohadujú sa nové upravené pravidlá turnaja.

V stredu ráno, keď ešte všetky tímy vylihovali, Slováci už boli na nohách a po úvodnej rozcvičke nastúpili proti Rumunsku. Rýchly a výborný zápas priniesol radosť Slovákom a výsledkom  9-1  deklasovali dovtedy dobre hrajúcu rumunskú obranu.
Dobrý obed po zápase s Rumunskom bol tak výdatný, že na druhý náš zápas, ktorý sa tiež hral v stredu nám sily na Poliakov nestačili. Bolo to vyrovnané, ale napokon prehrávame  o jeden bod 5-6.
Chcelo to odpočinok, prechádzku po okolí a nabrať silu do  ďalších zápasov.

Štvrtok ráno hráčov prebudilo krásne počasie, nasledovali dobré raňajky a rozbehanie  pred zápasom so Švajčiarskom. Úvod zápasu preberáme hneď do vlastných rúk a po pár odpaloch vedieme o šesť bodov. Súper hrá unudene, akoby to ani nevedeli. Naši pridávajú ešte päť bodov a skóre zápasu sa zastavuje  pri  11-0. Ohromné, veľkolepé, naši hrajú ako z partesu.  Výborná hra celého tímu. Zajtra nás čaká Slovinsko v priamom zápase o postup do finále.

Piatok mal byť sviatok, ale..   zápas  so Slovinskom nám nevychádza podľa našich predstáv. V úvode  prehrávame  0-10. Všetci nechápavo stoja ako zamrznutí.“  Kto sme,čo tu chceme „?  – pýta sa jeden z trénerov ? Kto si verí a drží hlavu hore až do konca zápasu, tak ten bude víťazom. Je to tak, Slováci otáčajú zápas. Bum, bum prásk, bum , bum práska. Odpal za odpalom sa valí na súpera.
Stred hry je vyrovnaný. Dve hodiny trvá zápas, vonku je skoro 40°C , dávame 12 bodov v jednom inningu. Vedieme 12-10. Záver hry je ešte vyrovnanejší, ale sme lepší a veríme, že to vyjde. Vyhrávame  24-12 .  Sme vo finále, sme tam.  Chlapci sa zjednotili a tento zápas  otočili, tak ako sa patrí na bojovníkov.

Sobota ráno. Do Chorvátska  prichádzajú rodičia hráčov v slovenských dresoch, s trúbami a rapkáčmi , vlajkami a vierou v prvé miesto.  13:50 hod na ihrisko nastupujú hráči oboch tímov a po predstavení hráčov a odohraní oboch hymien začína zápas o Majstra Európy. Základným kameňom tohto zápasu bude dať bod v každom innigu – hovorí tréner. Hrať finále o majstra Európy v štrnástich rokoch chce poriadnu odvahu a vieru každého hráča. Zimomriavky na celom tele a ideme na to.

Na pálke začíname my a hneď tvrdým a dlhým odpalom k plotu a získavame prvý bod, Ďalší hráč sa dostáva zadarmo na prvú métu a na chybu obrany dobehol až k tretej méte, odkiaľ po ďalšej chybe nahadzovača dobehol domov a získava druhý bod našich.   Počas útoku Poliakov sa skoro nič nedeje, Poliakov zaskočil úvod našich hráčov a dávajú len jeden bod. Ďalší útok Slovákov  dokonale rozbíja obranu súpera  a poľahky dávame šesť bodov. Vedieme 13-4 po dvoch hodinách hry. Všetci veríme, že nám to vyjde. Lavička buráca, diváci si idú vykričať hlas. Iba Slovákov počuť.

Do hľadiska prichádza švajčiarsky tím a fandí Poliakom. Atmosféra je úžasná. Na jednej strane počuť Slovensko, na druhej Poľska…. Poliakom to pomáha a  v ďalšej hre po našich chybách, kedy už všetci čakáme na koniec zápasu nám dávajú päť bodov. Držíme to na 13-9 a po útoku našich pribúdajú na našej strane tri body. Veríme, že to už zlomí Poliakov.. oni ale majú iný názor a skórujú tiež  ďalšími tromi dobehmi. Je to krásny zápas. Stále vedieme a cítime, že to dáme, že to vyhráme. V ďalších dvoch útokoch pridávame ešte dva  a tri body.  Vedieme  18-12  a Poliaci dohrávajú zápas. Jeden out , druhý out a tretí out… Tretí out ukončuje hru. Naši akoby zamrzli, nikto sa neraduje. Boli do tej hry tak koncetrovaní, že si to ani neuvedomili.

Z tribúny počuť Majstri, Majstri….. slzy v očiach, všetci sa objímajú, dokonca sme  hráčom doniesli na plochu nealko šampanské a začína oslavný koncert v polievaní šampanským. Všetci sú mokrí a šťastní.  My,  hráči, tréneri, rodičia, je to fantastické. Ideme do A skupiny a domov vezieme pohár  za prvé miesto. Byť majstrom Európy v štrnástich  rokoch ? Áno, je to možné. Chlapci to dokázali.

Sme na nich hrdí a sme šťastní ako otcovia, matky, ako tréneri.  Skalica má majstrov Európy a títo dvaja hráči Timon Nespala a Pavol Bederka majú nový sen, nový cieľ. Budúcoročné Ačko. Už teraz sa pripravujú a verím, že to dokážu.  Všetko, všetko je možné. Ak chceš a ideš za tým, nik ťa nezastaví. Nik.

Do užšieho kádra  Slovenskej baseballovej reprezentácie U12 sa kvalifikovali títo hráči  zo skalického klubu Outmen Skalica:

Nikolas Nespala

Tobias Balogh

Maxim Samson

Samuel Daniš

Mário Miklovič

Počas šampionátu postupne odohrali tieto zápasy :

Slovensko – Nemecko 0 -11

Slovensko – Taliansko 0-27

Slovensko – Rakúsko 8-6

Slovensko – Holandsko 2-26

Slovensko – Belgicko 10-11

Slovensko – Ukrajina 1-13

Napokon  tím Slovenska obsadil  10. miesto zo štrnástich účastníkov.
 

V kategórii Majstrovstiev Európy v  kategórii U15 sa taktiež do hlavného tímu dostali dvaja hráči  z Outmen Skalica a stali sa majstrami EURÓPY:

Timon Nespala a Pavol Bederka

Počas šampionátu Slovensko postupne odohralo tieto zápasy :

Slovensko – Chorvátsko 17-14

Slovensko – Rumunsko 9 -1

Slovensko – Poľsko  5-6

Slovensko – Švajčiarsko  11-0

Slovensko – Slovinsko 24 -14

Slovensko – Poľsko 18 -12  finále