Ešte v minulej sezóne trénoval futbalový dorast v FK Senica, teraz už zarezáva v reprezentáciách U19 a U18. Stano Macek sa stal v lete asistentom trénera Alberta Rusnáka v mládežníckej reprezentácii.
Ty si s futbalom začínal v Hlbokom, priblíž tvoju futbalovú kariéru.
Začínal som v Hlbokom, kde som bol do 10-11 rokov, potom som sa presunul do Senice, kde som hrával za žiakov a neskôr za ligový dorast a neskôr aj za mužov v tretej lige. Ďalšie moje kroky smerovali na Myjavu, kde ma trénoval Miro Heinz. Následne som sa presunul do Veľkých Levárov, s ktorými som postúpil do 2. ligy a neskôr som sa presunul do Rakúska do SC Neusiedl am See, čo bolo na úrovni v 5. ligy. Pre problémy s kolenom som však po siedmich-ôsmich operáciách musel skončiť s aktívnym futbalom.
Takže prechod na trénerskú pozíciu bol pomerne v mladom veku.
Keď som mal 26 rokov, začal som trénovať v Hlbokom s maličkými deťmi v najnižšej súťaži. Začalo ma to baviť a podarilo sa nám postúpiť do vyšších súťaží. S týmito chlapcami som sa presunul do dorastu. Tam to bolo predsa len o niečo komplikovanejšie, keďže spolu hrali až štyri ročníky. Ale vystúpali sme až do krajskej súťaže, čo bolo pre Hlboké premiéra. Nasledoval odchod do Spartaka Myjava, ktorý v tej dobe hral 2. dorasteneckú ligu. To už som definitívne skončil s aktívnym futbalom a naplno som sa začal venovať trénerstvu. Rok som tam bol pri U19 a po tom, ako Vlado Levársky kúpil Senicu ,som prešiel tam. Najskôr do U12 a potom už k ligovým dorastom, zväčša pri U17 a U19.
Ako tréner si si pričuchol už aj k mužskému futbalu, dokonca k ligovému.
Je to tak, rok som strávil ako asistent pri Edovi Pagáčovi v Senici. Okrem toho som si ešte odskočil na rok aj do trnavského dorastu. Tam som spoznal mnoho príjemných ľudí a zistil ako funguje veľký klub. Nechcem sa Senice dotknúť, ale predsa len Spartak má výraznejší cveng ako bývalý účastník najvyššej československej súťaže a koniec-koncov aj ako aktuálny majster Slovenska.
Porovnanie Senica – Trnava z tvojho trénerského pohľadu?
V oboch kluboch som sa toho veľa naučil. Za bývalého majiteľa sa vybudovala infraštruktúra klubu v v Senici, precestovali sme polovicu Európy. Pri mužoch som zažil Európsku ligu, takže toto pôsobenie musím hodnotiť pozitívne. Momentálne sú na Záhorí noví majitelia a ja verím, že klub pôjde opäť nahor. O Trnave som už povedal, že je to jeden z najväčších klubov na Slovensku. Bola tam špecifická práca, keďže sme trénovali okrem dorastu aj juniorku, takže som opäť získal iný pohľad na trénerskú prácu aj z tohto uhla.
Na rad prišla reprezentácia, ako prišlo k tvojmu spojeniu s ňou?
Albert Rusnák je hlavným trénerom a my sa poznáme už približne sedem rokov, od čias, keď viedol dorast v Michalovciach. Vždy sme proti sebe hrávali kvalitné stretnutia, v ktorých sa hralo ofenzívne a padalo množstvo gólov. Od januára spolu študujeme prolicenciu a tam sme sa spoznali ešte bližšie. Oslovil ma, či by som s ním nechcel spolupracovať pri kategórii U19 a U18 pri národnom mužstve, keďže v tejto kategórii mám prehľad vzhľadom na to, že som v nej ešte v minulej sezóne ako tréner pôsobil.
Nad takou ponukou sa asi dlho nerozmýšľa.
To nie, keď som v Senici skončil, mal som ponuku zo Žiliny do projektu juniorky a dorastu, kde mi Noro Guľa ponúkol spoluprácu, ale z rodinných dôvodov som sa ju nakoniec rozhodol neprijať. Predsa len by som to mal z Břeclavi, kde momentálne bývam 250 kilometrov a bol by som odlúčený od rodiny. V škole ale potrebujem prax, tak som bol naklonený novej výzve v reprezentácii a bol som za ňu rád. Dohodli sme sa zatiaľ na rok a uvidíme čo bude ďalej.
Študuješ prolicenciu, čo to obnáša?
Tento rok je špecifický, keď prijali až 24 študentov. Okrem ďalších podmienok bolo treba úspešne absolvovať prijímacie skúšky. Takmer každý jeden adept na túto licenciu má za sebou nielen trénerskú prax, ale aj hráčsku. Z takých prominentných spolužiakov spomeniem Mareka Mintála, ktorý je jeden z najlepších hráčov. Je tam už spomínaný Albert Rusnák, Noro Guľa zo Žiliny či Jožko Majoroš, ktorý robí asistenta vo fortunaligových Michalovciach. Zabudnúť nemôžem ani na súčasného asistenta v AS Trenčín Vlada Cifraniča či Mareka Bažíka, ktorý trénuje reprezentačnú sedemnástku. No a takisto ani Miška Ščasného, ktorý ešte nedávno pôsobil ako asistent v Senici a teraz je v majstrovskej Trnave.
Máš už za sebou aj prvý zraz reprezentácie.
Máme za sebou prvý kontrolný zraz v Trenčianskych Tepliciach v kategórii U19, kde sme počas troch dní chceli vyskúšať niekoľko nových adeptov na reprezentačný dres. Hrali sme aj prípravný duel s mužmi Dubnice, ktorý sme zvládli víťazne 2:1. Ukázalo nám to obraz o hráčoch. Teraz nás čaká od 13. augusta ďalšie sústredenie, počas ktorého odohráme prípravné súboje so Saudskou Arábiou.
Ty si aktívny aj mimo futbalu.
Moja životná partnerka má dve fitness štúdia na EMS Trening, jedno v Břeclavi, kde žijeme a druhé v Hodoníne. Snažím sa jej pomáhať, čo ma tiež stojí nejaký ten čas. Okrem toho samozrejme musím priamo sledovať adeptov na reprezentačný dres, takže cestujem po zápasoch. Síce v mládeži je prípravné obdobie, ale tých duelov je aj tak požehnane. V posledných dňoch som videl Trnavčanov, Trenčanov, najbližšie sa pozriem do Dunajskej Stredy, kde majú šikovných hráčov. Sledujem aj mužskú druhú ligu, kde dostávajú šancu tiež mladí hráči.
A čo Záhoráci?
Samozrejme aj tí sú v hľadáčiku. V Senici sú Lukáš Kučera či Dominik Martišiak. Kučera už bol aj na úvodnom zraze, na pozícii pravého obrancu sa ukázal v dobrom svetle. Rovnako patrí do reprezentácia aj Martišiak, ktorý je kvalitným útočníkom, ale dokáže hrať aj na pozícii stredového hráča. Ten dostal voľno, keďže sme si chceli vyskúšať ďalších hráčov. V ročníku 2001 sa do U18 tlačí Viktor Mička, ktorý sa už v národnom drese objavil a momentálne mám dobré referencie na Viktora Parmu a určite sa pozrieme bližšie aj na jeho výkony.
Za tie roky prešlo tvojimi rukami množstvo hráčov a nedá sa ich všetkých spomenúť. Skús predstaviť aspoň niekoľko z nich.
Prvým mojim zverencom, na ktorého rád spomínam je Erik Daniel, ktorého som trénoval ešte v Myjave a v súčasnosti patrí medzi najlepších hráčov Fortuna ligy. Ku mne prišiel z Holíča a vždy bol medzi najmladší v mládežníckych kategóriách. Spomínam rád na Sama Mráza, ktorý ako najlepší strelec slovenskej najvyššej súťaže toto leto prestúpil zo Žiliny do talianskeho Empoli. Zabudnúť nemôžem ani na dvojicu súčasných hráčov FK Senica Kubo Krč a Erik Otrísal, ktorí sú veľkými senickými srdciarmi a niesli tiež výraznú pečať na majstrovskom titule U19. Ďalším je Denis Baumgartner, pri ktorom treba vyzdvihnúť jeho skvelú techniku, ktorú si budeme môcť opäť pozrieť aj vo Fortuna lige, kam prišiel zo Sampdorie Janov. V tomto klube v Taliansku pôsobí Michal Tomič. V Dunajskej Strede pôsobí Lacko Almási, David Filinský, ktorý pôsobil v AC Turín, ale aj mnoho ďalších. Martin Junas momentálne chytá v Skalici. Rád spomínam na Jakuba Čuntu či Dominika Malého. Zabudnúť nemôžem ani na Jakuba Kosorina , Denisa Venturu a Zdenka Filipka. Treba poznamenať, že na vývoji týchto hráčov ani zďaleka nemám podiel iba ja , ale všetci tréneri, pod ktorými títo hráči vyrastali. Ak boli pod mojim vedením dva roky, za ten čas ich nedokážem vychovať, skôr by som povedal, že som ich dotvoril.
A čo ciele reprezentácie?
Ciele v U19 sú jednoznačné. V októbri nás čaká kvalifikácia, predtým nás čakajú ešte tri zrazy. Okrem dvojzápasu so Saudskou Arábiou vystúpenia v Írsku a potom ešte konfrontácia so špičkovým mužstvom z Nemecka. Následne už odchádzame 6. októbra na kvalifikačný turnaj do Albánska, kde nás čaká v skupine Nórsko, Ukrajina a domáci futbalisti. Skupina je ťažká a vyrovnaná, bude rozhodovať každý gól. Cieľom je postup, ale je to šport, my sa však budeme snažiť, aby sme tento cieľ naplnili. Budeme chlapcov pripravovať tak, aby sme nielen sebe, ale aj kompetentným a fanúšikom spravili radosť.
A U18?
V tejto kategórii bude takisto niekoľko zrazov. V auguste bude Memoriál Václava Ježka. Bývalo to v Aši, teraz je to v Hradci Králové. V septembri nás čaká kontrolný zraz a v októbri dvojica prípravných duelov s Tureckom.
