Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) nemá v súčasnosti dostatočné financie na budovanie novej infraštruktúry, dokonca ani na obnovu existujúcej. Podľa BVS je to spôsobené tým, že ceny za služby sú nižšie ako reálne náklady.
Predseda Dozornej rady BVS Radovan Jenčík predpokladá, že príde k zreálneniu cien za vodu, o koľko a kedy však nevie. “Budeme sa musieť baviť o tom, koľko má stať voda a ako sa k nej máme chovať. Schváliť by to však musel Úrad pre reguláciu sieťových odvetví,” uviedol Jenčík.
Problémy BVS sa prejavujú aj na Záhorí, kde majú viaceré obce ešte stále napojený svoj vodárenský zdroj len na studne, ktoré nie vždy dokážu mať dostatočnú výdatnosť pre zásobovanie obyvateľov pitnou vodou. “Obyvatelia musia najmä pred letnou sezónou obmedzovať spotrebu vody, čo je v 21. storočí maximálne absurdné. Studne vysychajú, a preto je potrebné, aby sme Hornému Záhoriu dotiahli napojenie vody z vodárenských zdrojov. Naša predstava je presne vyčíslená. Je to zhruba 30 miliónov eur, ktoré budú potrebné na dotiahnutie nového vodovodu,” spresnil Juraj Říha, primátor Malaciek, ktoré sú minoritným akcionárom BVS.
BVS tvrdí, že má dlhodobý plán, aby mohli byť dotknuté obce Záhoria zásobované pitnou vodou z bratislavského vodného zdroja Sihoť. “V blízkej budúcnosti sa bude treba zamerať na úsek medzi Malackami a Kútmi. Úseky medzi Bratislavou a Malackami, ako aj Kútmi a Senicou až do Holíča sú už zrealizované,” spresnil hovorca BVS Pálffy.
Predstavenstvo vodární žiada, aby vstúpilo do rokovania s vedeniami Trnavského samosprávneho kraja a Bratislavského samosprávneho kraja, aby sa našlo spoločné riešenie, prípadne aj za účasti štátu. Jenčík upozorňuje, že BVS momentálne nie je schopná začať budovať vodovod na Záhorie, pokiaľ si nezoberie úver a nezačne intenzívne o tejto veci rokovať so štátom a BSK.
