Nie to len bobry na Záhorí dali o sebe vedieť.
Aj keď ich nestretol, s istotou vie povedať, že tam boli. Práca bobrov je nepriehľadnuteľná. Tie, ktoré majú na svedomí spúšť v Borskom Mikuláši, si dali obzvlášť záležať.
“Chránené územie európskeho významu Bahno v katastri obce Borský Mikuláš a práca chránených bobrov.
Okrem borovíc, ktoré po nakusnutí púšťajú pre nich nechutnú lepiacu miazgu, ‘zložia’ všetky okolité stromy,” hovorí Ľubo pre cas.sk.
zdroj: cas.sk
Bobry na Slovensku
Ich diela môžete vidieť nielen na Záhorí či v okolí Váhu. bobry sa vrátili aj do Malých Karpát, kde si už niekoľko rokov úspešne nažívajú.
Bobor je zákonom chránené zviera. Keď v posledných desaťročiach na naše územie zavítali bobry, mnohí to brali ako senzáciu.
Pritom ešte začiatkom predminulého storočia na Slovensku tieto hlodavce žili, kým k tomu neprispel človek svojimi záujmami, či už lovom, alebo pretváraním krajiny. Dnes u nás žije okolo sedemsto bobrov. Je to veľa či málo?
V Eurázii zostalo začiatkom 20. storočia len okolo tisícdvesto jedincov, ktoré prežili prenasledovanie človekom. Po tom, čo ich začali v minimálne dvadsiatich štátoch vypúšťať znova do prírody, ich na našom kontinente žije okolo 700–tisíc, z toho približne tisícina na Slovensku. Ich návrat sprevádza prirodzená kulminačná krivka rastu populácie. Napríklad na dolnom úseku rieky Moravy začala krivka početnosti už klesať, no pri Malých Karpatoch postupne stúpa a dá sa predpokladať, že podobný model zažijú aj iné toky, napríklad Váh či Orava. Bobry na nových územiach zažívajú boom, nebude to však trvať donekonečna. Krivka početnosti by mala v jednotlivých oblastiach Slovenska citeľne klesať po dvadsiatich až tridsiatich rokoch po znovuosídlení.
zdroj: facebook.com/nasekarpaty
