Nakoľko sa Záhoráčtina používa a či je len doplnkom k spisovnej Slovenčine, nám porozprával Ivan A. Fodor, riaditeľ Záhoráckeho divadla zo Senice.
Slovensko je historicky bohaté na nárečovú rôznorodosť. Pomaly v každej dedine sa hovorilo iným dialektom. Z oblasti západného Slovenska je známa a dodnes do určitej miery používaná Záhoráčtina.
NaZahori.sk
Hovorí sa ním na západnom Slovensku v okresoch Senica, Skalica a Malacky.
Medzi nárečím z okolia Malaciek a nárečím z okolia Skalice je podstatný rozdiel. „Len zemiaky sa povedia v každej dedine ináč. Sú erteple, grumbír, krumpole, zemáky a pravdepodobne v niektorých dedinách sa nájde aj ďalší výraz.”
“Je zaujímavé, že zmeny nárečia nepodliehajú nejakým prirodzeným bariéram ako sú kopce, rieky a podobne. Aj dve susedné dediny majú každá svoje špecifiká,“ vysvetlil riaditeľ Záhoráckeho divadla Ivan A. Fodor.
Svatojánské drímoty / archiv ZD SE
Spoločným charakteristickým znakom zostáva tvrdosť. Napríklad takzvané tvrdé l, z poľštiny známe ako prečiarknuté l, sa zvýrazňuje písmenom u, napríklad: uopata, chuapci, hoúb.
Svatojánské drímoty
V najväčších záhoráckych mestách sa už typické záhorácke uakanie nepoužíva. Nárečie je tam už výrazne ovplyvnené slovenčinou.
„Je to tak aj v Senici, záhoráčtina sa drží zväčša už iba na dedinách. Napriek tomu sa nájdu špecifické slová, ktoré som inde ako v Senici nepočul a dokonca už aj v Senici zanikli. Ešte pred 20 či 30 rokmi sa mladému chlapcovi, ktorý chcel získať dievča hovorilo balík a nezadanej dievčine balkyňa,“ spomenul riaditeľ divadla.
Svatojánské drímoty
http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/349-nebude-uz-zahoraku
„Mám dve teórie ako vzniklo typické uakanie. Záhoráci sú ľudia vynaliezaví a nechcelo sa im vyslovovať písmeno l. Druhou verzia je prozaickejšia. Prvý Záhorák nevedel vysloviť l a od neho to „chytili“ všetci ostatní,“ vysvetlil Ivan A. Fodor.
Svatojánské drímoty
Záhorácke divadlo sa pred desiatimi rokmi rozhodlo hrať diela svetoznámych autorov v záhoráčtine. „Keď som zakladal divadlo, hľadal som nejaké špecifické odlíšenie. Prišiel som na to, že netreba hľadať nič zázračného. Treba ísť k prameňom. Záhoráčtina je tak nosná, ako jazykovo tak aj svojou špecifickosťou. Je tak výrazná, že keď budeme hrať v dialekte, tak nám to vystačí aj na celoživotný program. Týmto máme vyriešené naše predstavenia a nemusíme nič vymýšľať,“ ozrejmil riaditeľ a zároveň režisér divadla.
V umeleckom telese hrajú Záhoráci z viacerých obcí a miest. Každý herec tak prináša lokálne prvky dialektu.
„Máme s tým niekedy problém. Máme tu napríklad herečku z Kopčian. Tam je reč trošku iná. Pri vystúpeniach berieme prípad od prípadu, či v rámci divadelných hier tolerujeme rôzny dialekt“ povedal principál divadla.
