Historička Daniela  Dvořáková  porozprávala  aj o tom ako liečili na hrade Korlátka kráľa Žigmunda. 

 Aká je spojitosť medzi hradom Korlátko, ktorý sa nachádza pri obci Cerová a Žigmundom Luxemburským, jedným z najslávnejších panovníkov stredoveku? Odpoveď na túto, ale i ďalšie zaujímavé otázky sa dozvedeli milovníci histórie v Malackách počas besedy s doktorkou Danielou Dvořákovou.

foto z besedy: Dávid Malík

Mestské centrum kultúry (MCK) Malacky spoločne s Múzeom Michala Tillnera pripravili pre verejnosť ďalšiu besedu v rámci historického cyklu Stretnutie s históriou. V priestoroch galérie MCK  mohli privítať vedeckú pracovníčku Historického ústavu Slovenskej akadémie vied PhDr. Danielu Dvořákovú, DrSc. Vstup bol pre všetkých zvedavcov voľný. Diskusiu moderoval doktor Pavol Vrablec, historik Múzea Michala Tillnera v Malackách. 

foto z besedy: Dávid Malík

Medicína v stredoveku

„Keď sa povie stredovek, mnohým z vás isto napadne mor, ktorý vtedy v Európe vypukol. Môžem vás však uistiť, že medicína fungovala v neskorom stredoveku v rámci európskych krajín na skutočne vynikajúcej úrovni,“ začína svoje rozprávanie doktorka Daniela Dvořáková. V rámci besedy priblížila viaceré zdravotné návyky a liečebné metódy obyčajného človeka v 15. storočí. „Štúdia dokázali, že lekári už vtedy delili potraviny na viacero skupín a neodporúčali niektoré ich kombinácie. Dokonca sa v dokumentoch našli aj postupy ako precediť či ohriať vodu, aby sa zbavila nečistôt.“

Lekárom alebo kňazom ste sa mohli stať len vtedy, pokiaľ ste netrpeli výrazným hendikepom. Pokiaľ bol človek postihnutý akoukoľvek telesnou deformáciou, znižovalo to rešpekt a úctu voči jeho osobe, ale aj povolaniu. „Zaujímavosťou je, že trebárs črevné problémy liečili skutoční lekári. Pokiaľ však išlo o úkony, pri ktorých dochádzalo k styku s krvácajúcimi ranami, prvú pomoc vám poskytli nekvalifikovaní chirurgovia alebo ranohojiči,“  pokračuje známa historička v rozprávaní.

 V stredoveku sa kládol veľký význam astrológii, amuletom a rôznym bylinám. Dalo by sa povedať, že išlo o terajšiu obdobu alternatívnej medicíny? „Áno, hoci musíme byť s týmto tvrdením opatrní. Viaceré bylinky totiž skutočne pomáhali od rôznych neduhov.“  A čo vlastne najviac pomáhalo bežným ľuďom pri prevencii proti chorobám? „Vyvážená domáca strava, ktorú na našom území tvorili predovšetkým strukoviny a kapusta, a predovšetkým dostatok pohybu. Bližšie informácie nám však poskytujú aj publikácie od českej historičky Milady Říhovej, ktorá sa detailnejšie venovala témy medicíny v stredoveku“  hovorí doktorka Dvořáková.

Spýtali sme sa jej, či skúšala niekedy receptúru stredovekých predkov. „Mám veľmi rada prívarky, preto som skúšala recept na jednu stredovekú omáčku. Mala sa do nej pridať aj slaninu., nakoľko som však vegetariánka, rozhodla som sa ju vynechať. Výsledok nebol príliš chutný,“ odpovedá so smiechom. 

Žigmund Luxemburský

Ako Korlátko zachránilo panovníka

Choroby neobchádzali ľudstvo v žiadnom období. Preto človek vždy hľadal spôsoby, ako ich liečiť. Mnohé lieky a liečby z obdobia stredoveku sa nám dnes môžu zdať ako bizarné či drastické. Jeden zo známych príbehov sa odohral aj na Záhorí. Na základe dokumentu od istého nemeckého historika sa dozvedáme, že v roku 1404 sa pokúšali otráviť Žigmunda Luxemburského, vtedajšieho uhorského stredovekého panovníka. Neobvyklú liečebnú procedúru podstúpil práve na hrade Korlátko, ktorý leží pri obci Cerová v časti Rozbehy. Legenda vraví, že miestny lekár ho zavesil za nohy dolu hlavou na 24 hodín a nakázal mu užiť teriak, protilátku zbavujúcu tela všetkých toxínov. Liečba zabrala a Žigmund Luxemburský tak mohol naďalej pobudnúť medzi živými.

Korlátko

Žigmund Luxemburský a medicína

Toľko legenda. Žigmund Luxemburský však skutočne prispel k rozvoju medicíny. Na jeho kráľovskom dvore pôsobili viacerí arabskí a židovskí učenci. Sám panovník sa dožil na tú dobu pomerne vysokého veku 70 rokov. Nebol však rekordérom. Za toho môžeme považoval poľského kráľa Vladislava I. Jagelovského, ktorý sa dožil 90 rokov! Zomrel na následky zápalu pľúc, ktoré utrpel pri poľovačke. 

V roku 1442 český učenec Ján Bolognský, rodák z Kutnej Hory, napísal pre panovníka pri príležitosti jeho 35. narodenín takmer 200- stranové dielo Reginem Sanitatis. Išlo o medicínsku príručku, ktorá neposkytovala postupy pri liečbe chorôb, ale upozorňovala ich predchádzaniu. Autor v nej radil panovníkovi v oblasti stravovania, telesného pohybu, obliekania, trávenia voľného času či dokonca sexu. Žigmundovi dokonca odporúčal, aby si neváhal postaviť vlastnú obdobu telocvične, v ktorej by pravidelne cvičil .  

Pri príležitostí jeho šesťdesiatin mu istý nemecký lekár jeho denný režim výrazne pozmenil. Žigmundovi zakazoval viacero vecí, vystríhal ho pred neuváženým spôsobom života a upozorňoval na problémy s ľadvinovými kameňmi a pretrvávajúcu dnu. Žigmund napokon skonal na rakovinu. 

Korlátko

Zopár zaujímavostí na záver

Vedeli ste, že … 

           … v stredoveku ľudia prijímali jedlo len 2-krát do dňa? Raňajkovali o niečo neskôr, takže raňajky vlastne spojili s obedom. Druhé jedlo si pripravovali až v neskorých večerných hodinách, tesne pred spaním.

           … ľudia pili v stredoveku skôr víno než vodu? Je to tak. Podľa doterajších zistení vypili ľudia v tom čase denne 1,5 – 3 l vína denne! Vodu totiž považovali za možný zdroj epidémie a nákazy.

           … stredovekí lekári odporúčali ľuďom, aby študovali v čase medzi 3:00 hod. – 6:00 hod.? Mozog údajne v tomto časovom intervale dosahuje najvyššiu výkonnosť.

           … okrem toho, že sa púšťalo žilou ľuďom, tak rovnakú liečebnú procedúru aplikovali aj veterinári na koňoch?

           … cukor bol považovaný za liečivý medikament? V kombinácii s alkoholom vraj dokázal vyliečiť viaceré neduhy.

           … denne ľudia skonzumovali takmer 0,5 kg mäsa? Európania boli v stredoveku dokonca označovaní za živočíšny druh, ktorý skonzumoval najviac mäsa na hlavu.

           … slovo hladomor v stredoveku vôbec nemuselo súvisieť s nedostatkom jedla? Hladomor zvyčajne vypukol vtedy, keď sa urodilo málo obilia  a v domácnostiach chýbal najmä chlieb.

           … medzi najčastejšie príčiny smrti v stredoveku patril pôrod u žien, neodborná dezinfekcia poranení a nedostatočná hygiena                 

 PhDr. Daniela Dvořáková, Dr.Sc

 Narodila sa v roku 1965 v Bratislave, kde vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor história – archívnictvo. Hneď po skončení štúdia (v roku 1991) nastúpila do Historického ústavu SAV, do oddelenia najstarších dejín, kde pôsobí doteraz. V roku 1998 obhájila kandidátsku prácu s názvom Šľachta na Slovensku za Žigmunda Luxemburského (1387–1437) a získala titul „kandidát historických vied“. Titul „doktor filozofie“ (PhDr.) získala v nasledujúcom roku (1999). 

Daniela Dvořáková sa venuje výskumu neskorostredovekých dejín Uhorska, osobitne vláde Žigmunda Luxemburského. Vo svojom výskume sa orientuje na problematiku šľachty, ale zaoberá sa aj otázkami dvorskej kultúry, komunikácie a každodenného života v stredoveku. Súčasne sa podieľa na vydávaní stredovekých prameňov k dejinám Slovenska.