Od roku 1396 je Senica Ctiborovým mestom.
V tomto roku si pripomíname 625. výročie, kedy boli Senici udelené mestské výsady Ctiborom zo Ctiboríc. Stalo sa tak presne 24. júna roku 1396.
Listina z tohoto obdobia sa, žiaľ, nezachovala. No keďže bolo v starých časoch zvykom udelené výsady si nechávať opakovane potvrdzovať novými panovníkmi, jej doslovný prepis zachytáva pečatná listina z roku 1464, ktorá je zároveň absolútne najstaršou dochovanou senickou písomnosťou uloženou v skalickom archíve.
„Na sviatok Jána Krstiteľa 24. júna 1396, teda pred 625 rokmi, prišli za Ctiborom zo Ctiboríc, sedmohradským vojvodom a bratislavským županom, predstavitelia Senice – richtár Tomáš a prísažný Martin Levkovič. Účelom ich cesty bolo, aby sa s ním dohodli na výške daní a vyrokovali pre obec privilégiá. Rokovanie dopadlo dobre a Ctibor v listine nazýva Senicu svojím mestom (civitas nostra Sennicz),“ odkrýva históriu Senice kurátor mestského Múzea Senica Tomáš Motus.
Čo bolo predmetom rokovania senického richtára a prísažného so Ctiborom, ktorý dostal Senicu do daru v rámci brančského panstva za verné služby od uhorského kráľa Žigmunda z rodu Luxemburgovcov?
„Senica bola mestom, kade prechádzali kupci a preto sa tu zhromažďoval finančný kapitál. Obyvatelia nemuseli platiť dane v naturáliách, ale v zlate. Poplatok bol stanovený na 330 uhorských zlatých, ktorý sa platil v troch splátkach – na sviatok sv. Juraja, sv. Michala a na Vianoce. Žiadne iné poplatky, okrem mimoriadnych (vojenských) daní už Seničania platiť nemuseli. Zároveň boli mestu garantované a rozšírené katastrálne hranice a vyňatie obyvateľov Senice spod robôt a služieb brančského kastelána. Mali slobodnú vôľu pri voľbe richtára a mestskej rady. Výsadná listina zaručovala mestu súdne právomoci. Senica sa riadila trnavským mestským právom a okrem hrdelných zločinov súdila samostatne. Významným bodom listiny boli obchodné privilégiá, na základe ktorých mohli kupci predávať na senickom trhu bez mýta a trhového poplatku.Osobitnou časťou listiny bola povinnosť Seničanov pohostiť Ctibora alebo jeho manželku, ak zavítajú do Senice. Možno aj preto si nechal Ctibor v meste postaviť dom. Prvá kamenná a zároveň poschodová stavba v Senici stála na námestí v mieste dnešného kultúrneho domu. Asanovaná bola až v 60. rokoch 20. storočia a bol v nej napríklad hostinec a hotel. So Ctiborom je spätá najstaršia stavba v meste Senica, kaplnka Svätej Anny, postavená po roku 1397.Udelené privilégia priniesli Senici rozvoj a i prílev obyvateľov. Zaručovali mestu prirodzený rozvoj i v menej stabilných dobách vrcholného stredoveku a ranného novoveku. Seničania si preto svoje privilégia ctili a pravidelne s nástupom nového panovníka potvrdzovali a i rozširovali. Už v roku 1419 využili prítomnosť kráľa Žigmunda v Skalici a ten im udelil dve výsadné listiny, ktoré pozdvihli obchod nielen pre cudzích kupcov, ale i obchodníkov zo Senice.Výsady si mesto udržalo až do roku 1673, kedy v rámci náboženských nepokojov, boli všetky privilégia mestu odňaté,“ uzatvára rozprávanie z histórie Senice Tomáš Motus.
