Na Mohyle Milana Rastislava Štefánika si 3. mája 2020 symbolicky pripomenuli 101. výročie tragickej smrti generála M. R. Štefánika. O 20.00 h na mieste jeho posledného odpočinku zapálili starostovia a primátori okolitých obcí a miest ohne na počesť jeho pamiatky.
Nad podujatím prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky pani Zuzana Čaputová.
Spoluzakladateľ našej novodobej štátnosti, vedec, vojak, diplomat a štátnik M. R. Štefánik je jednou z kľúčových osobností našich dejín. „Tvorca Štefánikovej bradlianskej mohyly architekt Dušan Jurkovič od začiatku počítal s tým, že Bradlo nebude len miestom posledného odpočinku, ale v prvom rade miestom pamäti národa, miestom viery vo vlastné sily, vo vlastný štát,“ uviedol Matúš Valihora z Mestského úradu Brezová pod Bradlom.
Koronakríza znemožnila uskutočniť celoštátne spomienkové slávnosti za účasti tisícov návštevníkov z celej našej vlasti. Nedeliteľnou súčasťou spomienkových slávností je aj zapaľovanie ohňov na ohniskách mohyly v predvečer výročia Štefánikovej tragickej smrti. „Túto tradíciu sme uchovali aj v najťažších rokoch. Vatry horeli na mohyle, napriek zákazom, aj počas II. svetovej vojny, aj v dobe komunizmu. Boli symbolom vzdoru proti násiliu doby, symbolom, ktorý v ťažkých chvíľach prebúdzal vieru v lepšie časy,“ doplnil primátor mesta Brezová pod Bradlom Jaroslav Ciran.
Vychádzajúc z tejto tradície sa znovu zapálili ohne na Bradle. Čestná stráž položila veniec prezidentky Slovenskej republiky, vatry zapálili primátori a starostovia miest a obcí Štefánikovho rodného kraja – Brezovej pod Bradlom, Košarísk, Priepasného a Myjavy.
Štefánika si pripomenul aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár, ktorý sa slávnostného aktu kladenia vencov zúčastnil spolu so svojimi deťmi. “Keď si nebudeme pamätať našu históriu, ako národ nebudeme mať budúcnosť. Som rád, že spolu s vencom za NR SR sme na mohylu priniesli aj veniec predsedu vlády…,“ uviedol na sociálnej sieti predseda NR SR.
Milan Rastislav Štefánik
(* 21. júl 1880, Košariská – † 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji) bol slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat a politik. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny.
Zohral dôležitú úlohu pri organizovaní česko-slovenských légií a sprostredkovaní kontaktov na francúzskych štátnych funkcionárov. Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom bol kľúčovou osobou pri založení Česko-Slovenska.
Štefánik bol podpredsedom Československej národnej rady, ministrom vojny v Dočasnej vláde československej a následne aj v novovzniknutej ČSR.
Tragická nehoda
Na rodnú vlasť sa Štefánik veľmi tešil, lebo ju nenavštívil od smrti svojho otca (1913). Dňa 4. mája 1919 nastúpil Štefánik na letisku Campoformido pri Udine do lietadla typu Caproni 450 (č. 11 495), sprevádzaný dvoma talianskymi letcami, poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim a seržantom Umbertom Merlinom, a mechanikom-rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom.
Cieľom jeho cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo, pretože keď sa už blížilo k miestu pristátia, náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji v kat.území obce Most pri Bratislave. M. R. Štefánik a všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi.
Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, vrcholnom diele architekta Dušana Jurkoviča.
zdroj: www.wikipedia.org
