Záhorácke divadlo v Senici je zoskupenie ľudí (a nielen) okolo Ivana A. Fodora.
Špecifikom je, že inscenácie pre dospelých sú všetky v záhoráckom dialekte. Záhoráčtina nie je vhodná, len na rozprávanie vtipov, ale znesie aj vyššie umelecké kritériá. Divadlo tvorí pre deti i dospelých, pričom sa snaží nepoľavovať zo svojich umeleckých ambícií. Aj pri inscenovaní klasických titulov, pristupuje k nim vždy moderne a aktuálne. Dáva priestor a príležitosť ochotníkom – amatérom, študentom umeleckých škôl, ale aj vyštudovaným profesionálom. Snaží sa v rámci regiónu zaangažovať všetkých, ktorí majú lásku k umeniu. Nie sú im ľahostajné veci verejné a chcú sa prezentovať so svojimi názormi a tvorbou.
Ivan A. Fodor
No a práve zakladateľa, režiséra a principála Záhoráckeho divadla v jednej osobe Ivana A. Fodora sme vyspovedali pre portál NaZahori.sk.
Kedy ste vznikli a prečo?
Niekedy v roku 2005, keď som sa vrátil z ročného pracovno- turistického pobytu v Edinburgu, som prišiel na to, že všade dobre, ale doma najlepšie. Neobjavil som síce nič nové pod slnkom, ale spomenul som si na to, že netreba hľadať niečo originálne vo svete, ale doma. Tak sa stalo, že pri novovznikajúcom divadelnom súbore som si spomenul na to, čo sme zdedili po našich predkoch a síce jazyk – záhorácke nárečie. To som si zvolil ako špecifický znak pre nové divadlo. Dostalo prívlastok Záhorácke „po našem Záhorácké“. V roku 2007 sme založili občianske združenie s rovnomenným názvom a vznikli prvé hry. Pre deti ujek Ožgera kráľom, Ťažký osud korytnačky Žofky, Princezná zaľúbená do strašidla a pre dospelých Rómeo a Júlija, ktorá zožala obrovský divácky záujem, ktorý sa nám už odvtedy nepodarilo zopakovať.
ujek Ožgera kráľom foto:zoc-max.sk
Kto je Ivan A. Fodor, ako by ste sa charakterizovali?
V krstnom liste mám napísané Ivan Alexander. To mám po otcovi a dal som si to A ako umelecké meno, aby som sa trochu odlíšil od civilu.
Ako ste sa dostali k divadlu?
V 80.-tych rokoch som čítal časopis Mladý svět, chodil na rockové koncerty a objavil divadlo malých javiskových foriem. To ma zaujalo a chcel som to skúsiť, no keďže som nemal nadanie na hudbu, tak som na to išiel okľukou a založil som také antihudobné divadelné zoskupenie, kde som ja hral na saxafón (iba jednu stupnicu), kolega Robin Hudcovský na gitaru, jeho brat Riki na bicie a moja budúca žena Iveta so mnou recitovala moje „básne“. Ten súbor sa volal Hore hlavy a prvá inscenácia Hama papa v pasci. Bola to taká metafora na konzumný spôsob života. Po nežnom prevrate sme pokračovali s alternatívnym divadlom, ako sa tomu začalo hovoriť, a v roku 1999 som sa dostal na bábkovú réžiu na VŠMU v Bratislave. Keď som školu skončil, nepokúšal som sa zamestnať v nejakom divadle, lebo som sa vrátil do Senice za rodinou. Rozmýšľal som, že založím nový súbor a tak vzniklo Záhorácke divadlo. Ten hrá po záhorácky pre dospelých a pre deti po slovensky, ale čerpá aj z tej alternatívnej poetiky, ktorá ma ovplyvnila v mladosti.
Svatojánské drímoty
Kto tvorí vašu divadelnú rodinu?
Momentálne asi 30 ľudí, niektorí sú zo Senice, ale veľa ich dochádza z celého severného Záhoria. Verný Janek Želipský až z Rohožníka, Ivonka Bolebruchová z Kopčian, Norika Valúšková s Jurom Riškom z Kútov, Anička Reptová pochádza z Brezovej a Naďa Gromová z Myjavy.
Čo je na amatérskom divadle najťažšie?
Najťažšie je, aby sme sa vôbec zišli. To myslím pri skúškach. Keď sa nám to podarí, tak vždy vymyslíme niečo nové a produktívne. Ten skúšobný proces ktorý trvá niekedy aj celý rok, spoľahlivo oddelí zrno od pliev. To znamená, že zostanú len tí, ktorých to s nami baví a sú ochotní obetovať čas a kus života pre takú zábavku, akou je divadlo. Uvedomiac si, že tu ide o viac než len sebaexhibíciu a divácky potlesk. Snáď sa na tých hercov, ktorí vydržali so mnou takú dobu nalepí aj niečo z toho, čo chcem divákom povedať. To znamená nielen reprodukovať nejakú hru, ale vyjadriť aj svoj postoj, či nebodaj svetonázor.
Svatojánské drímoty
Repertoár od vzniku divadla?
Tu je to čo sme za desať rokov stihli:
Záhorácké divadlo – premiéry
21.7. 2006 Ujek Ožgera Kráľom – bábkové divadlo s marionetami
9.9. 2007 Ťažký osud korytnačky Žofky – bábkové divadlo
28.10. 2007 Princezná zaľúbená do strašidla – bábkové divadlo
3.1.2008 Rómeo a Júlija – hra o lásce a nenávisci
24.4. 2008 Záhorácký kabaret – inagurácia prezidenta ZSSR (Záhoráckej samostatňí spojpomocňí republiky)
1.6. 2008 100 bozkov od princeznej – rozprávka na motívy J.Andersena Pastier svíň
9.11. 2008 – Don Chichot – mládežnícke divadlo na motívy M. Cervantesa
28.12.2008 Ňedzela na Záhorí – komédia o dzedziňe kerá sa staua mjestem (Gbely)
22. 11. 2009 Janíček Okúsánek Nenásytný – 1.záhorácký bábkový horor
9.5. 2010 Tomášku domů – divadelná fantázia podľa života T.G.Masaryka (s Divadlom Svatopluk Hodonín)
20.6. 2010 Zmrňený čért – fantazmagória o raji a pekle na zemi
30.4. 2011 Osudy jedného vinára – trpká komédia o víne a osudoch ludí s ním spojených
1.6.2012 Záhorácký patriot – predstavovanie vlády ZSSR
5.5. 2013 Lýsistrata – vzbura žen – co sa stane ket ženy odmítnú chuapom sex? (staroveká komédia po záhorácky)
1.9.2013 Podivuhodný voz Boží – hudobno dramatické mystérium o živote evanjelického kňaza Štefana Pilárika
29.11.2015 Dúm Bernardy Alby – španielska tragédia po záhorácky
6.1.2016 Vjerná nevjera – komédia dell´arte
30.12.2017 Svatojánské drímoty – Sen noci svätojánskej po Záhorácky
Svatojánské drímoty
Aktuálne hráte „Svatojánské drímoty“. Poviete nám niečo k hre?
Svatojánské drímoty – Sen noci svätojánskej sme si zvolili ako druhú Shakespearovu hru po desiatich rokoch našej existencie. Preklad Ľubomíra Feldeka pretlmočil do záhoráčtiny kolega Ján Želipský. Je tam veľa pekných postáv, krásnych veršov a dokonca aj premena na zviera, na somára. Možnože hlavný motív prečo som hru vybral je ten, že somára Baltazára máme na chalupe (keď ho chodím kŕmiť tak tam sú dvaja) a chcel som ho využiť aj v divadle. V Svätojánskych drímotách dostali príležitosť aj noví herci, ktorí sa k nám pridali a vydržali skúšobný proces. Dramaturgicky a autorsky som do hry zasiahol ja s kolegyňou Laurou Nemečkayovou. Hru sme skrátili a zdramatičtili, nakoľko sa nám zdala málo napínavá. Dej hry sme preniesli zo starovekých Atén na staroveké Záhorie na kopec Zámčisko, kde sa nachádza hradisko, ktorého história siaha až 3600 rokov do minulosti. Na tomto pre mňa bájnom mieste ožívajú postavy, ktoré sme si vybrali z miestnych povestí: Pán Zámčiska Laca Húňa, jeho synovia Radoš a Radzim, jeho manželka Věstonická Vjenuša. Shakesperaovho Oberona kráľa víl sme zmenili na staroslovanského boha Paroma a jeho maželku Titániu na Živjenu. Pokúsili sme sa aj trochu o cimrmanovskú poetiku a predstavujeme divákom „protozáhorácky kroj“ z ktorého mali vzniknúť všetky kroje na Slovensku a prvý pozdrav: „Hu! Nestraš!“
Tým sa dostávame aj k posolstvu divákom a pokusu o aktualizáciu tejto hry, kde odkazujeme na súčasné politicko – spoločenské témy. Preto aj za hlavný motív hry sme si vybrali zápas o „Indického chuapečka“ ,o ktorého hlavné postavy súperia. Naším posolstvom pre divákov je boj o zachovanie našej kultúry, jazyka a spôsobu života. Ja to vnímam tak, že žijeme vo vojne a nie v mieri, tak ako sa nám to mainstreamové média snažia natĺcť do hláv. Tá vojna prebieha o našu identitu, o našu budúcnosť, teda o našu kolektívnu dušu. Ak prídeme o jazyk, zvyky, náboženstvo, tradičnú rodinu, prídeme o najväčší poklad, ktorý sme zdedili po našich predkoch a zanikneme. Nebude už Záhorákú!
http://www.nazahori.sk/index.php/foto/event/zahoracke_divadlo_svatojanske_drimoty
zdroj: zahorackedivadlo.sk a NaZahori.sk
