Dnes 25. februára ( nedeľa ) pripravila obec Hlboké spomienku na Jozefa Miloslava Hurbana.
Spomienkový program sa začína o 10. hodine, ktorej súčasťou je aj výstava Divadelného ústavu nazvaná Jozef Miloslav Hurban, Hurbanovci a divadlo. Slávnostne ju otvoria o 12. hodine v evanjelickej fare v Hlbokom.
V priestoroch Pamätnej fary v Hlbokom, na mieste, kde Hurban s rodinou prežil až štyridsaťpäť rokov, bude inštalovaná jedinečná expozícia s cieľom predstaviť známeho národovca, politika a literáta v nových, divadelných dimenziách.
Projekt mimoriadneho kultúrno-spoločenského významu chápe Divadelný ústav ako príležitosť ukázať novú „divadelnú podobu“ Jozefa Miloslava Hurbana v kultúrno-spoločenských dejinách, no najmä v divadelných kontextoch a súvislostiach. Výstava upozorňuje na neznáme fakty, súvislosti a udalosti spojené s divadelnou a dramatickou činnosťou Jozefa Miloslava Hurbana a jeho potomkov (Svetozár Hurban Vajanský, Vladimír Hurban Svetozárov, Vladimír Hurban Vladimírov, Ľudmila Hurbanová, Svetozár Hurban) vo viacerých generáciách.
Výstava odkrýva ďalší z významov a historických odkazov národných dejateľov pre našu kultúru a odhaľuje ich úlohu pri formovaní slovenského ochotníckeho i profesionálneho divadla. Viaceré inscenácie s tematikou revolučný ch bojov, hurbanovcov, štúrovcov i samotného Jozefa Miloslava Hurbana pripomínajú, že národní hrdinovia boli ľudia, ktorých život a dielo sú stále hodné scénického stvárnenia.
NaZahori.sk informoval Mgr. art. Dušan Poliščák, PR manager Divadelný ústav
Jozef Miloslav Hurban
(pseudonymy Slavomil F. Kořennatý, Ľudovít Pavlovič, M. z Bohuslavíc, M. Selovský) (* 19. marec 1817, Beckov – † 21. február 1888, Hlboké) bol prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 1849. Pôvodne bol stúpenec Jána Kollára, neskôr Ľudovíta Štúra. Je po ňom pomenovaná planétka (3730) Hurban.
Jozef Miloslav Hurban bol na čele Slovenského literárneho a verejného života takmer pol storočia. Bol nekompromisným bojovníkom za národné práva Slovákov, nezmieriteľným nepriateľom šovinizmu maďarskej vládnucej triedy i priekopníkom slovanskej vzájomnosti. Hlavne v mladších rokoch života patril medzi radikálnych slovenských odporcov feudalizmu i nadvlády príživníckych šľachtických vrstiev v Uhorsku. Vtedy sa dokonca staval za „odteologizovanie slovenského života“.
V roku 1847 v novele Od Silvestra do Troch kráľov sa takto vyslovil o vtedajšom slovenskom vzdelaneckom svete: „Náš život slovenský najväčšmi zato kuľhá, že ho doteraz skoro sami teológovia opatrovali, oni nám kníh a ideálov všeslovanských nastavili tak, že ak sú knihy, plány, ideále, šťastie národov, my Slováci by sme veľmi šťastný národ boli“. Svojim nekompromisným konaním bol vyhlasovaný za vlastizradcu, komunistického agitátora, panslavistického vezíra, „divého Hurbana“, „divého Slováka“ a podobne.
Položil taktiež základy slovenskej literárnej historiografie. Okrem toho bol agilný národovec, spoluzakladateľ Tatrína, spolutvorca Slovenského divadla nitrianskeho a prvého úverového družstva v Európe, založeného jeho svokrom Samuelom Jurkovičom. Hurban sa stal známy aj ako básnik, vydavateľ literárnych almanachov, ako vydavateľ a redaktor cirkevných časopisov, ktoré mali národnoobranný charakter. Jeho činnosť bola mnohostranná: národnoobranná, ľudovýchovná, literárnohistorická, kritická, osvetová i novinárska.
Životopis Jozefa Miloslava Hurbana
Narodil sa v rodine evanjelického farára Pavla Hurbana a jeho manželky Anny, rodenej Vorosovej. Vzdelanie získaval najprv u otca, neskôr v rokoch 1826 – 1830 navštevoval mestskú školu v Trenčíne, potom v rokoch 1830 – 1840 evanjelické lýceum v Bratislave. Tu sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, ktorý v ňom prebudil vlastenecké cítenie. Vysvätený za kňaza bol v roku 1840. Chcel pokračovať v štúdiu v Nemecku, no z finančných dôvodov musel začať najprv pracovať, kým si štúdium mohol dovoliť. Po vysvätení pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom, od roku 1843 bol farárom v Hlbokom. V roku 1860 dokončil ďalšie vzdelávanie a získal titul PhDr., ThDr. h. c. Od roku 1866 bol po smrti Karola Kuzmányho istý čas superintendentom slovenskej evanjelickej patentálnej cirkvi. Oženil sa s Annou Jurkovičovou, s ktorou mal 4 dcéry a 5 synov (medzi nimi bol i spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský).
Rodinné vzťahy Jozefa Miloslava Hurbana
Otec: Pavol Hurban
Matka: Anna Hurbanová, rod. Vorosová
Manželka: Anna Hurbanová, rod. Jurkovičová
Deti (5 synov a 4 dcéry):
Svetozár Hurban-Vajanský, slovenský spisovateľ
Vladimír
Konštantín
Božena, vydatá Royová, matka básnika Vladimíra Roya
Želmíra Mária, manželka V. Lorenca
Ľudmila, manželka Dionýza Feju
Bohuslav
Pamiatky Jozefa Miloslava Hurbana
Hurbanova socha v Žiline. V roku 1948 bolo malé mestečko Stará Ďala premenované na Hurbanovo. Hurbanove meno sa objavilo aj ako názov ulíc a námestí v mnohých slovenských, ale i českých mestách a dedinách. V Hlbokom sa nachádza jeho náhrobný pomník a pamätník na cintoríne (autor Dušan Jurkovič, 1848), pamätný dom (evanjelická fara) a socha. Jeho pomník sa nachádza i v Novom Meste nad Váhom (autor J. Pospíšil, 1928) a pamätné tabule sa nachádzajú i v Beckove a Brezovej pod Bradlom. Monumentálny pamätník s jazdeckou sochou bol postavený v Žiline (autor L. Berák, 2006). Jeho literárna pozostalosť sa stala súčasťou Literárneho archívu Matice slovenskej. Jeho osobnosť sa stala námetom pre mnohé historické literárne diela a divadelné či televízne hry.
zdroj: obechlboke.sk
